nedotknuteľný príd. ktorý, ktorého neslobodno zasiahnuť, porušiť, zmeniť ap.: n-á osoba, n-é hranice, práva;
nedotknuteľne prísl.;
nedotknuteľnosť -i ž.: n. osobnosti, n. hraníc
nedotknuteľnosť -ti ž.
nedotknuteľnosť -ti ž. 1. i práv. ▶ vlastnosť, stav toho, čo je nedotknuteľné, čo nemožno porušiť, (negatívne) zasiahnuť, zničiť a pod.; syn. neporušiteľnosť, nenarušiteľnosť: n. hraníc štátu; n. osoby a jej súkromia; trestná n. vyňatie spod zákona, imunita; absolútna n. spovedného tajomstva; chrániť, rešpektovať, zabezpečovať, zaručovať n. súkromného vlastníctva 2. ▶ stav, charakter toho, koho al. čoho sa nemožno slovami al. činmi dotknúť, znevážiť, zneuctiť; syn. posvätnosť: n. národného hrdinu; mať pocit nedotknuteľnosti
imunita 1. práv. vyňatie z osobnej pôsobnosti trestného práva • imúnnosť • nedotknuteľnosť: poslanecká imunita, nedotknuteľnosť
2. p. odolnosť
integrita kniž. stav, do ktorého nemožno zasiahnuť, ktorý nemožno porušiť, zmeniť • celistvosť: integrita, celistvosť osoby • neporušiteľnosť • nedotknuteľnosť: územná integrita, neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť; integrita, nedotknuteľnosť štátu
nedotknuteľnosť p. imunita 1, integrita
nedotknuteľný príd. ktorého sa nemožno dotknúť, do ktorého nemožno zasiahnuť, ktorý nemožno porušiť: Česť dámy je nedotknuteľná. (Taj.) Tvár vychudnutá, ale krásna vo svojom nedotknuteľnom pokoji. (Šolt.);
nedotknuteľnosť, -ti ž.