nedostatočný
I. príd. nedostačujúci (kvalitou, množstvom ap.): n. záujem, n-é zásoby; n. prospech nevyhovujúci škol. požiadavkám;
nedostatočne prísl.: n. oblečený, pripravený;
nedostatočnosť -i ž.
II. nedostatočný, nedostatočná ž. 5. st. prospechu v škol. hodnotení, pätorka, päťka: n-á z matematiky
nedostatočná -nej pl. N -né G -ných ž.
nedostatočná -nej pl. N -né G -ných ž. škol. ▶ (u nás) známka pre nedostatočný, piaty stupeň hodnotenia prospechu žiaka základnej a strednej školy, pätorka, päťka: dostať dve nedostatočné; Škriabe ako kocúr. Z krasopisu mal iste nedostatočnú. [K. Lászlová]; Postupne rozmnožuje počet svojich nedostatočných. [S. Rakús]
nedostatočná p. päťka 1
päťka 1. číslo, číslica päť; niečo označené číslom päť • pätorka: cestovať päťkou, pätorkou; bývať na päťke, pätorke • nedostatočná (známka v školskom hodnotení): dostať z fyziky nedostatočnú • štud. slang.: guľa • baňa
2. p. pätica1
nedostatočný príd. nedosahujúci určitý (požadovaný) stupeň, nedostačujúci, nevyhovujúci: n-é vzdelanie, n-á kvalifikácia, n-á informovanosť, n-á intenzita; škol. n-á známka, n. prospech najnižší stupeň známky, prospechu;
spodst. nedostatočná, -ej ž. známka pre najnižší stupeň prospechu: dostať, mať n-ú;
nedostatočne prísl.;
nedostatočnosť, -ti ž.