nedobrovoľný -ná -né príd.
nedobrovoľný -ná -né príd. ▶ vykonávaný, vykonaný, uskutočnený al. konajúci z donútenia, pod tlakom vonkajších okolností, bez vlastnej vôle; syn. nútený, vynútený; op. dobrovoľný: n. odchod, pobyt; nedobrovoľná absencia; nedobrovoľná odlúčenosť od rodiny; nedobrovoľné prerušenie práce; stať sa nedobrovoľným svedkom hádky susedov; Využívali ma ako nedobrovoľného tlmočníka. [J. Johanides]; Prekoprcol sa niekoľkokrát po koberci, až sa mu podarilo nedobrovoľné kotúľanie zastaviť nárazom do skrine. [J. Žarnay]
násilný 1. spôsobený al. uskutočnený použitím obyč. fyzickej sily al. iného donucovacieho prostriedku • násilnícky: zomrel násilnou smrťou (op. prirodzenou); lúpežné prepadnutie sa považuje za násilný, násilnícky čin • nútený • nedobrovoľný • vynútený (op. dobrovoľný): násilné, vynútené spoločenské zmeny; nútené, nedobrovoľné odnárodňovanie • krutý • surový • neľudský (pri fyzickom násilí spojenom s krutosťou, bezcitnosťou): násilné, kruté, surové potlačenie vzbury; neľudský zásah polície • expr.: zverský • beštiálny • brutálny • brachiálny: zverské, beštiálne zaobchádzanie s väzňami; brutálny prepad; brachiálna moc
2. p. násilnícky 1 3. p. silený, neprirodzený 1, 2
nedobrovoľný uskutočnený proti vlastnej vôli, z donútenia (op. dobrovoľný) • nútený • vynútený • nanútený • vnútený: nedobrovoľný, vynútený súhlas; (vy)nútený kúpeľ • násilný (donútený silou): nedobrovoľná, násilná smrť (op. prirodzená)
nedobrovoľný príd. konaný (vykonaný) nie z vlastnej vôle, proti vôli, nútený: n. kúpeľ (Šolt.);
nedobrovoľne prísl.;
nedobrovoľnosť, -ti ž.
nedobrovoľný príd vykonávaný nie z vlastnej vôle, ale z prinútenia, nanútený: involuntarius: nedobrowólny (KS 1763); wnjtrná nestálost, kdiž gest nedobrowólna, neodnjma zásluhu modlitbi (BlR 18. st)