nedeliteľný príd. kt. nemožno (roz)deliť: n. celok; práv. n. záväzok; fin. n. fond;
nedeliteľne prísl.;
nedeliteľnosť -i ž.
nedeliteľnosť -ti ž.
nedeliteľnosť -ti ž. ▶ vlastnosť, stav toho, čo je nedeliteľné, čo nemožno deliť, členiť, rozčleňovať na jednotlivé diely, zložky; op. deliteľnosť: n. územia; upevňovať n. štátu; právna norma stanovujúca dedičnú n. majetku; Sedmička je symbol celku, úplnosti i nedeliteľnosti. [A. Habovštiak]
nedeliteľný príd. ktorý nemožno rozdeliť, nedajúci sa rozdeliť na (menšie) časti: n-á štruktúra, n. celok, n-á jednota; práv. n-á pohľadávka, n. záväzok; fin. n. fond;
nedeliteľnosť, -ti ž.