nedôvera -ry ž. (i ku/voči komu, k/voči čomu) ▶ nedostatok dôvery, náklonnosti al. ochoty veriť niekomu, niečomu: inštinktívna n.; počiatočná, pretrvávajúca, rastúca, zjavná n.; n. pacientov k metóde liečenia; potláčať nedôveru voči cudzincom, voči neznámym ľuďom; pristupovať k niečomu, prijímať niečo s nedôverou; prekonávať, vyvolávať, vzbudzovať nedôveru; parlament hlasovaním vyslovil nedôveru vláde; Tvoja ustavičná podozrievavosť a nedôvera ma bytostne uráža! [D. Mitana]; Hovoria s ním s úctou hraničiacou s odmeranosťou až nedôverou. [A. Hykisch]; Jeho nedôvera ku mne ma šokovala. [Šp 2006] □ mať, pociťovať nedôveru (k niekomu) nedôverovať (niekomu)