nedôvera -y ž. nedostatok dôvery, nedôverovanie: hľadieť s n-ou do budúcnosti; vysloviť n-u (vedeniu, vláde ap.)
□ mať, pociťovať n-u (k niekomu) nedôverovať
nedôvera -ry ž.
nedôvera -ry ž. (i ku/voči komu, k/voči čomu) ▶ nedostatok dôvery, náklonnosti al. ochoty veriť niekomu, niečomu: inštinktívna n.; počiatočná, pretrvávajúca, rastúca, zjavná n.; n. pacientov k metóde liečenia; potláčať nedôveru voči cudzincom, voči neznámym ľuďom; pristupovať k niečomu, prijímať niečo s nedôverou; prekonávať, vyvolávať, vzbudzovať nedôveru; parlament hlasovaním vyslovil nedôveru vláde; Tvoja ustavičná podozrievavosť a nedôvera ma bytostne uráža! [D. Mitana]; Hovoria s ním s úctou hraničiacou s odmeranosťou až nedôverou. [A. Hykisch]; Jeho nedôvera ku mne ma šokovala. [Šp 2006] □ mať, pociťovať nedôveru (k niekomu) nedôverovať (niekomu)
nedôvera nedostatok dôvery (op. dôvera) • kniž. neviera: nedôvera, neviera vo vlastné sily • nedôverčivosť (prejavenie nedôvery): z jeho pohľadu sa zračí nedôverčivosť • kniž.: skepsa • skepticizmus: intelektuálska skepsa, intelektuálsky skepticizmus • pochybovačnosť: bol známy svojou pochybovačnosťou • pochyba • pochybnosť (nedostatok istoty): odstrániť pochyby, pochybnosti
nedôvera, -y ž. nedostatok dôvery, nedôverovanie: pocítiť k niekomu n-u; správať sa, stavať sa k niekomu (k niečomu) s n-ou, pozerať, hľadieť na niekoho (na niečo) s n-ou nedôverovať; prejavy n-y; polit. vysloviť n-u (vláde, členovi vlády, funkcionárovi ap.)
nedôvera i nedôverka ž. nov. nedostatok dôvery, nedôverovanie: Akú nedúveru má v nom (Kameňany REV); Ňedúvera zahubí lásku (Králiky BB); veliká nedúvera (Lukáčovce HLO) F. horša ňedovirka jak pravda (Kvačany PRE) - nedôverou sa viac pokazí, ako keď sa povie pravda do očí
nedôvera [-dó-, -dú-] ž nedostatok viery, neviera; nedôverovanie: z nedowery ge (učeníkov) trestal (CC 1655); incredulitas: nedowera (KS 1763); (predstavený) z nedúweru woná y hnilastu plynost a nenáwist plody (PT 1778); nekterj w blude, w nedowere kacirstwa lezi (Káz 18. st)