nedôverčivý príd. (často) prejavujúci nedôveru, podozrievavý; svedčiaci o tom: n. človek, byť k niekomu n.; n. pohľad;
nedôverčivo prísl.;
nedôverčivosť -i ž.
nedôverčivosť -ti ž.
nedôverčivosť -ti ž. (i ku/voči komu, k/voči čomu) ▶ nedostatok dôverčivosti, dôvery, prejavovanie pochybností, podozrenia, nedôvery; syn. podozrievavosť; op. dôverčivosť: počiatočná, pudová, povýšenecká n.; n. voči iným ľuďom; n. voči novotám; tvár plná podozrievania a nedôverčivosti; prejaviť, prekonať n.; zachovávať určitú n. voči vonkajšiemu svetu; Vycítila som v ňom opatrnícku nedôverčivosť k cudzej osobe. [J. Šimulčíková]; Zvýšil ostražitosť a nedôverčivosť voči posádke aj turistom. [M. Hvorecký]
nedôvera nedostatok dôvery (op. dôvera) • kniž. neviera: nedôvera, neviera vo vlastné sily • nedôverčivosť (prejavenie nedôvery): z jeho pohľadu sa zračí nedôverčivosť • kniž.: skepsa • skepticizmus: intelektuálska skepsa, intelektuálsky skepticizmus • pochybovačnosť: bol známy svojou pochybovačnosťou • pochyba • pochybnosť (nedostatok istoty): odstrániť pochyby, pochybnosti
nedôverčivosť p. nedôvera
nedôverčivý, zried. i nedôverivý príd. nemajúci, neprejavujúci dôveru, nedôverujúci, podozrievavý: n. človek, n. pohľad, byť k niekomu n.; Ľudia z hôr sú nedôverčiví. (Fig.); nedôverivé oči (Ráz.);
nedôverčivo. zried. i nedôverivo prísl.;
nedôverčivosť, zried. i nedôverivosť, -ti ž.