nedôverčivý príd. (často) prejavujúci nedôveru, podozrievavý; svedčiaci o tom: n. človek, byť k niekomu n.; n. pohľad;
nedôverčivo prísl.;
nedôverčivosť -i ž.
nedôverčivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
nedôverčivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. (i ku/voči komu, k/voči čomu) ▶ ktorý nikomu, ničomu nedôveruje; pociťujúci al. vyjadrujúci nedôveru, pochybnosti al. podozrenie; syn. podozrievavý; op. dôverčivý: n. predavač, strážca; n. pohľad, postoj; byť n. voči susedom, k politikom, k svojmu okoliu; zákazníci sú často nedôverčiví voči ponúkaným novinkám; dieťa je veľmi nedôverčivé k cudzím ľuďom; Divé húsky sú veľmi opatrné, nedôverčivé. [V. Šikula]; Ani ten najnedôverčivejší zamestnanec by sa nebol odvážil upodozrievať ju, že sa fláka. [P. Taussig]
nedôverčivý ktorý len veľmi ťažko niečomu verí, uverí; často pociťujúci al. vyjadrujúci nedôveru, pochybnosti al. podozrenie (op. dôverčivý) • pochybovačný: nedôverčivý, pochybovačný človek; v odpovedi zaznel pochybovačný tón • neveriaci • maloverný • kniž. skeptický (ktorý skoro ničomu neverí; op. aj naivný): mamin neveriaci pohľad; mať skeptické názory na budúcnosť • podozrievavý • upodozrievavý (pociťujúci al. vyjadrujúci podozrenie): klásť podozrievavé, upodozrievavé otázky
skeptický ktorý je založený na skepse, nedôvere, ustavičných pochybnostiach; pre ktorého je príznačná skepsa; svedčiaci o skepse • nedôverčivý • pochybovačný: skeptický, nedôverčivý, pochybovačný človek; nedôverčivé, pochybovačné slová • pesimistický (ktorý má sklon vidieť všetko z horšej stránky; op. optimistický): pesimistický pohľad na svet, pesimistická predpoveď • negativistický (z princípu odmietavý, záporný): zakorenil sa v ňom negativistický postoj • nihilistický (pre ktorého nemá nič zmysel; ktorý všetko odmieta, popiera): nikto sa nevyzná v jeho nihilistickom svete • neveselý • neradostný (ktorý neveští nič dobré, príjemné): vízia budúcnosti je neveselá, neradostná • pochmúrny • pošmúrny: pochmúrne, pošmúrne myšlienky
nedôverčivý, zried. i nedôverivý príd. nemajúci, neprejavujúci dôveru, nedôverujúci, podozrievavý: n. človek, n. pohľad, byť k niekomu n.; Ľudia z hôr sú nedôverčiví. (Fig.); nedôverivé oči (Ráz.);
nedôverčivo. zried. i nedôverivo prísl.;
nedôverčivosť, zried. i nedôverivosť, -ti ž.
nedôverčivý i nedôverný príd. nemajúci dôveru v niekoho al. v niečo, podozrievavý: Takí je nedúverní g ocovi (Kameňany REV); Je ňedúverní (Prievidza); ňeduoverčiví človek (Hor. Lehota DK, Martin)