necudný príd. kt. (veľmi) porušuje cudnosť, nemravný; oplzlý: n. chlap, žart;
necudne prísl.;
necudnosť -i ž.
necudne 2. st. -nejšie prísl.
necudne 2. st. -nejšie prísl. ▶ bez mravného, zdržanlivého postoja, obyč. v intímnom živote, zmyselne vyzývavo; syn. nehanebne; op. cudne: n. holá postava; vedie n. dvojzmyselné reči; správa sa čoraz necudnejšie; Obidvoma rukami si natriasala poprsie a necudne sa rehlila. [P. Jaroš]; To chlípne dielo pred ním hanebne ležalo, necudne otvárajúc svoje stránky. [V. Klimáček]