necitlivý príd. kt. nie je (dosť) citlivý (pri reagovaní, vnímaní, uplatňovaní niečoho ap.): n. prístroj, n. poslucháč, n. prístup k ľuďom;
necitlivo prísl.;
necitlivosť -i ž.
necitlivosť -ti -tí ž.
necitlivosť -ti -tí ž. 1. iba sg. (i na čo) ▶ neschopnosť vnímať podnety a vonkajšie vplyvy a reagovať na ne; op. citlivosť, senzibilita: n. končatiny; vrodená n. na bolesť; Po sťahovaní ciev v hlave prišla na mňa nevoľnosť, necitlivosť. [L. Ťažký] 2. iba sg. (i ku/voči komu, k/voči čomu) ▶ nedostatok citu, ohľaduplnosti, porozumenia voči niekomu, niečomu; op. citlivosť: veľká, hrubá n. prístupu k slabším; n. na ľudské krivdy, na biedu iných; Obrnila sa necitlivosťou, potrebuje, aby v nej všetko znecitlivelo, aby ju nerozožierali pochybnosti. [V. Švenková]; Mnohé reformy sú robené s veľkou dávkou sociálnej necitlivosti voči reálnym potrebám ľudí. [Slo 2008] 3. ▶ necitlivý čin, prejav: celý rad necitlivostí; Jazykových necitlivostí a omylov sa v preklade nachádza celé priehrštie. [As 2002]
cynizmus pohŕdanie ľudskými morálnymi normami, nedostatok citlivosti: vrahov cynizmus • necitlivosť • necit • bezcitnosť: bezcitnosť diktátora
necitlivosť p. cynizmus
necitlivý príd.
1. nereagujúci dosť jemne, citlivo na niečo: n. prístroj, n-é váhy, jazykovo n. prekladateľ (Jes-á);
2. neschopný (v dostatočnej miere) mať pocity: n. človek;
necitlivosť, -ti ž.