necitlivý príd. kt. nie je (dosť) citlivý (pri reagovaní, vnímaní, uplatňovaní niečoho ap.): n. prístroj, n. poslucháč, n. prístup k ľuďom;
necitlivo prísl.;
necitlivosť -i ž.
necitlivo 2. st. -vejšie prísl.
necitlivo 2. st. -vejšie prísl. 1. ▶ neprejavujúc dostatok citu, ohľaduplnosti, porozumenia, necitlivým spôsobom; op. citlivo: sebecky a n. sa správať; postupovať, rozhodovať dosť n.; n. a nevhodne sa dotknúť osobnosti druhého; reagovať mimoriadne n. a neprimerane; Takto [sa vyjadriť] predsa nemožno - znelo to necitlivo. [D. Mitana] 2. ▶ bez potrebnej citlivosti pri činnosti vyžadujúcej si zvýšenú pozornosť, starostlivosť, bezohľadne, hrubo; op. citlivo: n. pristupovať k jazyku; rozhodca n. zasiahol do hry; Stačí necitlivejšie brnknúť a strunka urobí - puk! [J. Papp]; Búchal dvermi, necitlivo narábal s kľučkami. [L. Ballek]
necitlivý príd.
1. nereagujúci dosť jemne, citlivo na niečo: n. prístroj, n-é váhy, jazykovo n. prekladateľ (Jes-á);
2. neschopný (v dostatočnej miere) mať pocity: n. človek;
necitlivosť, -ti ž.