nechutný príd.
1. (o jedle) nemajúci dobrú chuť, nedobrý
2. budiaci nechuť, odporný, protivný, nepríjemný: n-é žarty, správanie;
nechutne prísl.: n. pripravené jedlo; n. žartovať;
nechutnosť -i ž.
1. k 1, 2
2. nevhodný, nechutný jav, skutok: robiť, počúvať n-i
nechutnosť -ti -tí ž.
nechutnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť niečoho nechutného, vzbudzujúceho nevôľu až fyzický odpor a pohoršenie: n. ohovárania; n. vulgárnych žartov; vyhnúť sa nechutnosti rozvodu 2. ▶ skutok, čin, výrok a pod. vzbudzujúci nechuť, nevôľu, odpor al. iný záporný pocit: n. najhrubšieho zrna; rozprávať samé nechutnosti; Je to síce nechutné, ale aj nechutnosti sa v živote vyskytujú. [J. Lenčo]; Máme do činenia s medializáciou všakovakých nechutností, ktoré do slušnejšieho literárneho periodika vonkoncom patriť nemôžu. [Slo 2008]
1. majúci nepríjemnú, nedobrú, zlú chuť: n-é jedlo, n. pokrm;
2. odporný, protivný, nepríjemný: n. žart, n-é pochlebovanie; spev Júliin, tiahly, nechutný a zunovaný (Tim.);
3. zried. prejavujúci nechuť, nevôľu, znechutený: Býval zadumaný, nechutný. (Taj.) Požičať nebolo kde, vrátil sa nechutný večer domov. (Taj.);
nechutne prísl.
1. odporne, protivne: n. žartovať, n. sa zasmiať;
2. s nechuťou, s nevôľou: Svoju prácu nechutne konal. (Šolt.) Nechutne vyštveral sa na svoju strechu. (Kuk.);
nechutnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niečoho nechutného: n. jedla;
2. niečo odporné, protivné, nepríjemné (obyč. skutok, čin): Nikdy by som sa nebol dopustil takej nechutnosti. (Urb.)