nechutný príd.
1. (o jedle) nemajúci dobrú chuť, nedobrý
2. budiaci nechuť, odporný, protivný, nepríjemný: n-é žarty, správanie;
nechutne prísl.: n. pripravené jedlo; n. žartovať;
nechutnosť -i ž.
1. k 1, 2
2. nevhodný, nechutný jav, skutok: robiť, počúvať n-i
nechutne 2. st. -nejšie prísl.
nechutne 2. st. -nejšie prísl. ▶ nepríjemným spôsobom vzbudzujúcim nechuť, fyzický odpor al. nevôľu a pohoršenie; syn. odporne, protivne; op. chutne: n. pripravené jedlo; syr páchne čoraz nechutnejšie; Prestal sa ovládať a stal sa nechutne veľavravným. [J. Lenčo]; Zahľadela sa smerom k lavičke, kde otec, nechutne rozvalený, nahlas pochrapkával. [J. Šimulčíková]
1. majúci nepríjemnú, nedobrú, zlú chuť: n-é jedlo, n. pokrm;
2. odporný, protivný, nepríjemný: n. žart, n-é pochlebovanie; spev Júliin, tiahly, nechutný a zunovaný (Tim.);
3. zried. prejavujúci nechuť, nevôľu, znechutený: Býval zadumaný, nechutný. (Taj.) Požičať nebolo kde, vrátil sa nechutný večer domov. (Taj.);
nechutne prísl.
1. odporne, protivne: n. žartovať, n. sa zasmiať;
2. s nechuťou, s nevôľou: Svoju prácu nechutne konal. (Šolt.) Nechutne vyštveral sa na svoju strechu. (Kuk.);
nechutnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niečoho nechutného: n. jedla;
2. niečo odporné, protivné, nepríjemné (obyč. skutok, čin): Nikdy by som sa nebol dopustil takej nechutnosti. (Urb.)