Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

nechutný príd.

1. (o jedle) nemajúci dobrú chuť, nedobrý

2. budiaci nechuť, odporný, protivný, nepríjemný: n-é žarty, správanie;

nechutne prísl.: n. pripravené jedlo; n. žartovať;

nechutnosť -i ž.

1. k 1, 2

2. nevhodný, nechutný jav, skutok: robiť, počúvať n-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nechutný; nechutne prísl.; nechutnosť ‑i ‑í ž.

nechutný -ná -né 2. st. -nejší príd.

nechutný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ (o jedle, nápoji) nemajúci dobrú, príjemnú chuť, nedobrý; op. chutný: n. koláč, obed; nechutná polievka; musel vypiť najnechutnejší odvar; Tie [zelinky] pomiešali s múkou a z cesta piekli akési nechutné posúchy. [V. Krupa]
2. trochu kniž. ▶ vzbudzujúci záporný pocit, nechuť, nevôľu až fyzický odpor a pohoršenie, veľmi nepríjemný, protivný, odporný: n. žart; nechutná aféra, záležitosť; nechutné zvyšky na tanieri; nechutné ťahanice príbuzných o dedičstvo; Pach kanálovej vody, ktorou sa brodí, je nechutný. [M. Hvorecký]; Nič nie je nechutnejšie než chvastavý chlap. [InZ 2003]

hnusný vyvolávajúci hnus, odpor • odporný: hnusná, odporná tvár; mať hnusné, odporné správanieexpr.: bridivýbridký (ktorý sa protiví, bridí): bridivý, bridký živočích, hmyznár.: bridbriď (neskl.) • protivnýošklivýškaredýodpudzujúci: protivný, odpudzujúci výjav; ošklivé, škaredé ranyohavnýohyzdný: ohavný, ohyzdný tvormrzkýnechutný: mrzké, nechutné reči, príbehypejor. hnusácky: je tu hnusácky neporiadokzahnusenýšpinavýsmradľavý (plný špiny, smradu): zahnusené, špinavé, smradľavé handry; zahnusený, špinavý, smradľavý byt

p. aj nepríjemný


nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarokzlýpejor.: hnusnýodporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné

2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemnýnemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnostitrápnymrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aférunevkusnýnegustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šatynesympatickýantipatickýpejor.: odpornýhnusnýprotivnýpríšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápachmrzkýškaredýošklivýpejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný senneslušnýhrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty


nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


nevkusný odporujúci dobrému vkusu (op. vkusný) • neestetický: nevkusná, neestetická výzdobahovor. negustiózny: nevkusné, negustiózne oblečenie; negustiózne stolovaniepejor. nechutný (vzbudzujúci nechuť, odpor): nechutná výstrednosťgýčovýgýčovitý (nevkusne zdobný, s lacným efektom): gýčové zariadenie bytu


odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemnýprotivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuťhnusnýohavnýohyzdnýzlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutnýnemilýexpr.: bridkýbridivýneskl.: bridbriď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudiaošklivýmrzkýškaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanieodpudzujúciodpudivýnevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatickýantipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvárneznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomeryslizký: slizká tvárpríkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuťexpr.: obludnýpríšernýhrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvozried. sprotivenýpejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opileckniž. odiózny: odiózne slovámrzutýhovor. expr.: sprostýhlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

2. p. opačný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nechutný príd.

1. majúci nepríjemnú, nedobrú, zlú chuť: n-é jedlo, n. pokrm;

2. odporný, protivný, nepríjemný: n. žart, n-é pochlebovanie; spev Júliin, tiahly, nechutný a zunovaný (Tim.);

3. zried. prejavujúci nechuť, nevôľu, znechutený: Býval zadumaný, nechutný. (Taj.) Požičať nebolo kde, vrátil sa nechutný večer domov. (Taj.);

nechutne prísl.

1. odporne, protivne: n. žartovať, n. sa zasmiať;

2. s nechuťou, s nevôľou: Svoju prácu nechutne konal. (Šolt.) Nechutne vyštveral sa na svoju strechu. (Kuk.);

nechutnosť, -ti ž.

1. bez mn. č. vlastnosť niečoho nechutného: n. jedla;

2. niečo odporné, protivné, nepríjemné (obyč. skutok, čin): Nikdy by som sa nebol dopustil takej nechutnosti. (Urb.)

nechutný príd.
1. strsl, zsl nemajúci dobrú chuť (o jedle): Takia nechutnia toto jedlo (Kameňany REV); Enem jag na potvoru akurát samé podustvi, co bili velice nechutné ribi (Záh. Ves MAL); Navarili nechutného gulášu (Trakovice HLO); ňechutné jello (V. Bielice TOP)
2. majúci zlú vôľu, nechuť (napr. z choroby), ktorý je bez vôle: Hňeskáj son jakísi ňechutní (Bošáca TRČ)

nechutný príd
1. majúci nepríjemnú, zlú chuť: nechutná strawa (RL 1642); marisca: nechutný fjk (ASL 1740); čokoliw ge nechutného, žaden nechce gesti (GV 1755); falernum severum: nechutné wjno (KS 1763)
L. n. byť pociťovať nevoľnosť od žalúdka: strela hromowa strelila do zamku Lypčanskeho, nekterych byla ohromila tak, že za nekolik dnj nechutnj byli (S. ĽUPČA 1623 E); n. žalúdok nutkajúci na zvracanie: redundatio stomachi: na wracani premoženy žalúdek, nechutny žalúdek (KS 1763)
2. vyvolávajúci nechuť, odporný, nepríjemný, protivný: immodulatus: nespjwany, nechutny hlasem, newyspjwany (KS 1763); geho (rehoľníkova) modlitba gest nechutná a bez pozornosti (MPS 1777); hnewliwý sam sebe gest nechutný (BN 1790); nemila a nechutna wec gest, kteru wipowedeti minim (NK 1721); -e prísl
1. bez chuti: insulse: nechútňe, bez chutj; jejune: neslaňe, nechutňe; sicce dicere: nechutňe mlúwjti sucho (KS 1763)
2. s nechuťou, neochotne: to splniť nechutňe bedlíme (BE 1794); -osť ž
1. nechutenstvo, odpor k jedlu: nausea: čemer, nechuť, nechutnost (KS 1763); prychadzaju w zymnicach horučosti, ňechutnosť, hnusnosť (CDu 18. st)
L. stomachi dissolutio: žalútkowá nechutnost, zaludkowé wyplúwani (KS 1763) nevoľnosť, nutkanie na zvracanie
2. odporná chuť, odpornosť, horkosť: zemske weci sa naplňugú z horsskosťú a z nechutnostú (BlR 18. st);
x. pren siccitas orationis: nechutnost reči (KS 1763) suchopárnosť
3. neľúbosť, nevôľa: (evanjelici) y cyssare obrance rimskeg cyrkwe z nechutnosti za hlawu mate (TP 1691)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko NECHUTNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
LEVICE, okr. LEVICE – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu