nechtiac prísl. neúmyselne, nevdojak; nerád: n. ho udrel, urazil
nechtiac prísl.
nechtiac prísl. 1. ▶ bez úmyslu, osobitného zámeru, bez uvedomenia si niečoho; syn. neúmyselne, nevedomky; op. náročky, úmyselne: n. do niekoho vraziť; n. niekomu ublížiť; n. niečo prezradiť; n. si vymazať celodennú prácu na počítači; n. si vypočuť cudzí rozhovor; stal sa n. stredobodom pozornosti; Keď idete dosť dlho na východ, nechtiac skončíte na západe. [I. Kadlečík]; Zľakne sa tak, že nechtiac skríkne. [M. Hvorecký] 2. ako súčasť dvojslovnej príslovky chtiac-nechtiac ▶ z prinútenia, proti svojej vôli; syn. voľky-nevoľky: ch. sa treba na niečom dohodnúť; ch. im musíme dať za pravdu
mimovoľne bez vlastnej vôle, bez úmyslu, bez uvažovania, bez rozmýšľania (op. úmyselne, vedome, zámerne) • nevdojak: mimovoľne, nevdojak sa obrátil k dverám • nevoľky • zried. mimovoľky • zastar.: nevoľne • nevoľno: nevoľky, mimovoľky zastal uprostred cesty • nechtiac • nechtiačky • nechcene: pohľad mu nechtiac, nechtiačky padol na otvorenú knihu; nechcene siahol rukou na boľavé miesto • bezmyšlienkovite: bezmyšlienkovite si pretrel čelo • nevedomky • nevedome • podvedome • neuvedomene • zastar.: neuvedomele • nepovedome • bezpovedome (neuvedomiac si, bez účasti vedomia): mimovoľne, nevedomky, nevedome si prešla rukou po vlasoch; podvedome, neuvedomene strčil ruku do vrecka • neúmyselne • inštinktívne • reflexívne • reflexne: mimovoľne, neúmyselne sa zamiešal do rozhovoru; inštinktívne, reflexívne, reflexne zdvihol ruku na obranu • samovoľne • spontánne: samovoľne, spontánne z neho vyletelo, čo sa mu nepáči • automaticky • mechanicky: automaticky, mechanicky zatiahol ručnú brzdu • nenáročky • nezámerne • zried. neschválne (bez osobitného zámeru): mimovoľne, nenáročky, nezámerne zamieril do lesa
porov. aj mimovoľný
nechtiac, nechtiačky p. mimovoľne
nechtiac, zried. i nechtiačky prísl. nevdojak, mimovoľne, nechcene: Nechtiac zavadil mu o ne (o okuliare). (Janč.) Nechtiačky vinie sa k šuhajovi. (Kal.)
● chtiac-nechtiac z prinútenia, bez zreteľa na vlastnú vôľu, či chce, či nechce
nechtiac, nechtiač, nechtiaci i nechtiačky prísl. čiast. strsl, zsl i vsl neúmyselne, nevdojak: Nechta̋dz me buchnúl (Kameňany REV); Nechta̋č som či ublížela (Brusník REV); Ňechťác com mu stupila na malíček, až vikrikóv od bolesťi (Lapáš NIT); Ňechcadz ho uderil po hlavi (Bzenov PRE); Tag jakośka ňechcaci ho uderil (Dl. Lúka BAR); Prebač, to bulo ňechcaci! (Studenec LVO); ňechťiac, ňechťiački (Mošovce MAR)