Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nech expr. i nechže

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. účelovú, ak sa ňou vyslovuje zámer, aby: choďte von, n. sa deti prebehnú

2. predmetovú s význ. nepriameho rozkazu, želania: povedz mu, n. ich odprevadí

3. podmienkovú, ak: bol by spadol, n. sa nechytí stola

4. prípustkovú: neustúpi, n. by sa stalo čokoľvek

II. čast.

1. uvádza žiadaciu vetu: n. už konečne začne!

2. vyj. rezignáciu, ľahostajnosť: je lepší ako ty – n. (je)!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nech, nechže spoj. i čast.

nech spoj. podraďovacia

nech čast.

nech1 spoj. podraďovacia 1. ▶ uvádza vetu účelovú, ak sa ňou vyslovuje zámer, aby: daj pozor, n. to nepokazíš; nechajme ho, n. si oddýchne; nechaj ho, n. si ide, kde chce; Boxuj, bratku, pestuj beh, nech nevyjdeš na posmech! [D. Hevier]
2. ▶ uvádza predmetovú vetu s významom nepriameho rozkazu, želania: radili mu, n. sa veľmi neukazuje; povedz mu, n. to skúsi znova; Nepustiť motív, keď je obnažený, len hlbšie, ďalej, nech sa vyjasní, čo je chór mdlôb a čo sú iba sny. [J. Buzássy]
3. zried. ▶ uvádza podmienkovú vetu, ak, keby: neodišiel by, n. neprídeš; všetko by bolo inak, n. sme doma
4. ▶ uvádza prípustkovú vetu: ozve sa, n. by sa stalo čokoľvek; Nijaké šaty, nech by boli aj z najlepšieho krajčírskeho salónu, mi nebudú nikdy dobre sedieť. [E. Farkašová]

nech2 čast. 1. ▶ uvádza žiadaciu vetu: n. už prestane kričať; n. príde neskôr; Nech čitateľ skúsi so mnou uvažovať. [LT 2000]nech mu je zem ľahká al. nech odpočíva v pokoji želanie pokoja mŕtvemu; nech sa (vám) páči zdvorilostná formula, napr. pri ponúkaní; nech žije, žijú! zvolanie vyjadrujúce kladný, prajný pomer k niekomu, k niečomu (používa sa najmä pri verejných prejavoch ako výraz súhlasu s rečníkom)
2. ▶ vyjadruje rezignáciu, ľahostajnosť: n. je po tvojom; Na vysokú ju nevzali... No nech, treba sa s tým zmieriť. [V. Šikula]; Napíšem jeho meno a pomyslím si, nech, stokrát nech. [J. Papp]
fraz. každý nech si len do svojho hrnca hľadí al. každý nech si fúka/dúcha do vlastnej kaše al. každý nech si pred svojím prahom zametá každý by sa mal starať o seba, o svoje záležitosti; hovor. expr. nech ho boh skára al. nech ho hrom zabije al. nech ho čert/parom vezme vyjadruje želanie, aby niekoho postihlo nešťastie; nech je, ako chce al. nech sa robí, čo chce nech sa stane čokoľvek, za každých okolností; nech mu Pán Boh hriechy odpustí vyjadrenie postoja k človeku, ktorý sa dopúšťa zlých skutkov, hriechov; nech nás/vás Boh chráni [od niečoho/pred niečím] vyjadruje želanie Božej ochrany v zložitých al. nebezpečných situáciách; nech sa prepadnem! al. nech ma tu hrom zabije! zaverenie sa na potvrdenie svojho slova, veru, veruže, dozaista; nech ťa Boh chráni [urobiť niečo/ak niečo urobíš] vystríhanie niekoho, aby niečo neurobil; nech to čert/parom berie! zahrešenie vyjadrujúce rezignáciu, ľahostajnosť; nech to stojí, čo to stojí za každú cenuparem. keď zdochla koza mne, nech zdochne aj susedovi keď sa stalo niečo zlé mne, nech sa stane aj inému; kto chce luhať, nech si dá pozor na reči luhár sa ľahko zamotá do svojich klamstiev, ľahko ho možno usvedčiť; kto nepracuje, nech neje; kto sa bojí, nech nejde/nechodí do lesa bez odvahy sa nedá nič dosiahnuť; bibl. nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá netreba sa chváliť dobročinnosťou; radšej nech mi závidia, ako by ma mali ľutovať

-ech/110792→110790±147: konjunkcie 28788 nech/28788

-ech/110792→110790±147: partikuly 23112 nech/23112

-ch/5579616→5579614±5984: konjunkcie 28788 nech/28788

-ch/5579616→5579614±5984: partikuly 23112 nech/23112

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aby 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účelovú a vedľajšiu vetu predmetovú • žeby: deti sa tuhšie k sebe primkli, aby, žeby premohli strach; oznámili nám, aby, žeby sme ich čakali na stanici; nedopustí, žeby jeho žena ťažko robilapoet. by: Ohníček išiel spať, by mohol ráno vstať. (J. Kráľ)nechexpr. nechže: zasvieť, nech lepšie vidíš, aby si lepšie videl; silne ho drž, nechže ti neujde; povedala mu, nech si veci upraceže: zobrala krhlu, že poleje kvety, aby poliala kvety

2. uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú, podmetovú, doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania), dôsledkovú (nadradená veta je záporná) a príslovkovú príčinnú (so záporom; v nadradenej vete sú slovesá typu báť sa) • žebypoet. by: predložil návrh, aby sa začalo rokovať; dačo sa už nájde, aby, žeby nemusel rukovať; ešte som ho nepočul, žeby prosil; nie je malé dieťa, aby, žeby si ho stále poúčal; bojí sa, žeby, by nespadol

3. uvádza vetu, v ktorej sa vyjadruje želanie, výstraha, žiadosť a pod. • žebyexpr. abyže: Aby ste nám hanbu neurobili! Aby ťa čert vzal! Žeby si sa nám šťastne vrátil! Abyže si tam nezaháľal!nechexpr. nechže: Nech, nechže to parom vezme!


ak 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú podmienkovú • keď: málo máš jesť a piť, ak, keď chceš dlho živý byť; ak, keď dub spadne, i pes ho preskočípokiaľ: káva neškodí, pokiaľ sa pije s mierou; až mu neurobia po vôli, odídenechexpr. nechže: bol by spadol, nech(že) sa nechytí stolaexpr. akže: akže sa bojíš, nechoď ta

2. p. asi 1


hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hochoci ajhoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtraaj keďi keďkeď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa munapriek tomužekniž. navzdor tomužezastar. vzdor tomuže: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoročo ajčo ičo hneďčo priama čonech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do ránabárbár ajbársbárs ajtrebárstrebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmihocijakohocakoakokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slovanech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryjezastar.: ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský)nár.: hoďahoďas (Šoltésová, Hviezdoslav)nespis. ačkoľvek


isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2


keby 1. uvádza vedľajšiu vetu s významom neistej al. neuskutočnenej podmienky • ak by: nespravil by to, keby mu nepomohli; ak by sa do večera nevrátil, pôjdeme ho hľadať

2. uvádza želacie vety • expr. kebyže: keby(že) si už prestal táraťkiežbybár bybárs by: kiežby, bár(s) by radšej nebol prišielnech bybodaj by: nech by už konečne začali; bodaj by si už radšej bol ticho


kiež uvádza želaciu vetu • kiežbybárbársnechnech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiťkebykeby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišlibodajzastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazneže: Že sa zdravý vrátiš!


nech 1. p. aby 1 2. p. kiež, aby 3, že 6 2 3. p. hoci 4. p. že 4


poručeno vyjadruje rezignáciu, odovzdanosť • poručenobohuporučenopánubohu, pís. i poručeno Bohu, poručeno Pánu Bohu: poručeno, poručenobohu, tak už pôjdeme; nuž, poručenopánubohu, vydala sa za nehofraz. nech je, ako chce: nech je, ako chce, začneme kopaťfraz. nech sa robí, čo (sa) chce

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nech

I. čast.

1. uvádza vety želacie (s prísudkom obyč. v 3. os.): Čo je v piesni, nech sa kliesni. (porek.) Nech ťa tu dnes nestretnem. (Kuk.) Ondrej nech len ostane v kancelárii. (Ondr.)

nech sa (vám) páči zdvorilé núkanie, ponúkanie; hovor. expr. nech ho (ich, ťa, to ap.) boh skára (hrom zabije, čert, parom vezme) vyjadruje a) želanie, aby niekoho postihlo nešťastie; b) rezignáciu, nezáujem; nech boh chráni božechráň; nech som dobrý, nech som Kubo veru, veruže, dozaista: Nech som dobrý, dostaneš. (Kal.) Nech som Kubo, stalo by sa niečo. (Vaj.)

2. vyjadruje ľahostajnosť, (rezignovaný) súhlas s niečím: Kto sa zrodil, aby v prachu zeme brodil, nech! (Smrek)

II. spoj podraď. uvádza

1. vedľajšiu predmetovú vetu: Povedz Maťovi, nech ťa odvezie na stanicu. (Min.)

2. vedľajšiu príslovkovú účelovú vetu: Správaj sa tu skromnučko, nech je obom teplučko! (Bedn.) On zájde si k starému Stehlíkovi, nech mu tie krpčeky ušije. (Ráz.)

3. vedľajšiu príslovkovú podmienkovú vetu: Nech som inštruktorom, žiak mi svätosväte prepadne. (Ráz.)

4. vedľajšiu príslovkovú prípustkovú vetu: Hocijakú nevezmem, nech je ako chce. (Podj.)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naghe p. nech


nach, ňach p. nech


ňäch p. nech


naj p. nech


nak p. nech


nech (nak, nach, ňach, ňäch, naj, ňej, nek)
I. spoj. podraď. uvádza vetu
1. čiast. strsl, zsl i vsl účelovú, ak sa ňou vyslovuje zámer; aby: Daj mu krajec chleba, nak sa naje (Kvačany LM); Daj, nak sa trocha zohrejen! (Hont. Moravce KRU); A tag zme si aj mi pohútaľi, že be bolo dobre ho daťi do škole, nak sa chlapedz viuči voľáko remeslo (V. Lom MK); Dzifča, obleč si te_noví vlnág narubi, nech sa trochu presuší! (Ružindol TRN); Šaks poslala súsedu, že ňech mia obleje (Mokrý Háj SKA); Ice mu tu do dajednoho domu na chľeba, naj še naji (Brezina TRB)
2. čiast. csl predmetovú s významom nepriameho rozkazu, želania: Ve_co_mu aj povedala, ňeh ňechoďí do nás (Krásna Hôrka TRS); Povedz mu, nak príde zajtra k nám! (Baďan BŠ); Šatu mi podriapau̯ ten pes, aľe mu pojďem povedaď, nak si ho viažu (Detva ZVO); Povecte téj dzefčine, nech si tí dve zlatki nehá, já sa jéj bojím! (Ružindol TRN); Dzecká povedali, že mamenka išli do mesta a pán farár povedali, že druhí ráz ňech si aj nohi zeberú (Bošáca TRČ); No a rano, že naz odvedu gu maďarskim žandarom, že naj z nami daco robia (Brezina TRB)
3. čiast. zsl prípustkovú: Nech_e jak ste, aj tag idem domóv! (Šurany NZ); Já, neh je panička, jak sce, já iden domo! (Ružindol TRN); To roskrójíme a to uš nech je kolko sce tích vajíček, ale to každému tú púlku si rozďelíme (Mokrý Háj SKA)
4. čiast. strsl i zsl podmienkovú; ak, keby, keď, vtedy keď: Ňe_ho (dieťa) udreu̯, no ta_ke_ca išlo žaluvaď, nuž bi ešťe bou̯ jeho trestau̯ (Ležiachov MAR); Nag maju vipituo, tak spievaju, fše pobožnie, zaz brezbožnie (pesničky) (Detva ZVO); Nah ňeockoším, tag ma zabije (Klenovec RS); Ňech to ešče potrvá, Boh sán vie, jako buďe ďalej (Bošáca TRČ)
II. čast. i nechže, gem -he
1. csl uvádza želaciu vetu: Ke_com sä ja̋ misela haňbiť, nech sä haňbí aj druhá! (Žaškov DK); Ňek idú! (Kláštor p. Zniev. MAR); Nak sa ľen visrďí! (Detva ZVO); No nagže som sprostá! (Hor. Strehová MK); Nak s ňin tájďe Marka! (Kalinovo LUČ); Naghe si len vezmú ešče! (Ploské REV); Nech si to ide zát! (Zvončín TRN); Ňeh robi teras! (Buglovce LVO); Naj śe ožeňi, budze žena robic! (Fintice PRE); Naj žije novi parobek! (Rozhanovce KOŠ); Ňej ľe_mi podaju dakuz vodi! Ňejže budu taki dobri a podaruju bidneho človeka! (Chmin. Jakubovany PRE)
2. csl vyjadruje
a. ľahostajnosť k niečomu al. súhlas s niečím: Peňa̋ze čert zau̯, aľe ňech! (Kraľovany DK); Keď_e preč, ňeh_e preč! (Turany MAR); Jä ňedbám, nagže ľen skúsi ako je to dvom gazdom slúžiťi! (Kokava n. Rim. RS); Zásceru mi rostrhla? Ná nech! Šak si ušijem druhú (Zvončín TRN); Da_jej pokuj, ňej tam idze, ket sce! (Torysa SAB)
b. výstrahu, varovanie: Ňeh mi ľen príďe, veď mu já visvieťim! (Dol. Lehota DK); Ňäch sa mi ukáže na oči! (Dlhá n. Or. DK); Ľen chlapi ňech sa ňeohlása! (Ležiachov MAR); Nak se lem opováží ťi daš spraviť, ta uviďí! (Rochovce ROŽ)
c. rozkaz: Ňech ťä va̋cej ňeviďím s tím ďieučäťiskom! (Krivá DK); Nach len spí doma! (Kameňany REV)


nej p. nech


nek p. nech

nach p. nech


nak p. nech


nech [nech, nach, naj, nak], nechaj, nech(a)ť
I. čast
1. uvádza vety želacie, kt. vyj.
a. nepriamy rozkaz, želanie, nabádanie: necht my dadye sestnaste slatich (BUDATÍN 1450); czo pocztywe prawo prynese, nech tak bude (ŠÁŠOV 1578); nach on psu rozkazuge (S. ĽUPČA 1603); nach len prídu Turíce (PV 1637-45); nechag oznami swedok, zdaliss niekomu ze swim čarodejstwom neusskodila (D. KUBÍN 1726); nyáj se szám z szvoju zlu radu ulapi (DŽ 1752)
L. uvádza zlorečenie, preklínanie: nech toho czerth wezme, kdo tam puoyde (s. l. 1584); nech ho zeďá krkawce (KS 1763); naj jeho dušu ďablí vezmu (NEMCOVCE 1787 LP)
F. nech sa páči, nech ráči s inf zdvorilostná výzva, núkanie: skrze pak platu nechaj raczj zaplatit (BREZNO 1599); nech sa pači o tem Pisma swateho poraditi (MS 1758); nechat k tomu všemu milostive popatriti rači (ŠARIŠ 1773 LP); nak mi račzia odpustit (PUKANEC 18. st)
b. (pri zápore) dôrazný príkaz, varovanie, výstraha: nech sa neblaznj, lebo ho tak za te ssediny chitime, cuo nebude wediet, gde ge (NECPALY 1749); nech to wjcég nečinj (KS 1763)
2. uvádza ľahostajnosť al. vzdorovitosť: nechatt cžyny, co chcze (HLOHOVEC 1544 SLL); ci nass csert po nyich, nyech len idu (KRUPINA 1737)
II. spoj podr uvádza vedľ. vetu
1. účelovú, aby, žeby: žebi ste gey list widali, nech bj powedala, yak chodily (MARTIN 1582); priwez gjch (kolesá) sem, nech gjch widym (DRAŽKOVCE 1714); panye, budz z námi, nyáj se nyezmotznyi nad nami bezbozni tslovek (DŽ 1752)
2. predmetovú, že, aby, žeby: razte ho napomenut, neh nezyny sprawedlywym lydem zabawky (s. l. 16.-17. st); y to sem chtela dolozyt, nech s toho (pán môj) wynohrady zaopatry (BRATISLAVA 1667); nechaj bratre, nech wyhodjm mrwu z oka twého (KB 1756)
3. prípustkovú, hoci, čo aj, i keď: nechť pak tysýc neprátelůw proti mne powstane, nebudút se gých baťi (CC 1655); člowek sprawedliwy, nech bude w nemoczach, w prenasledowani, predca wzdicki twar yasnu ma (MS 1758); nech sa len miss pohne, us sa obawagu, že ge to strassidlo (WS 18. st)


nechť p. nech

nech_1 nech nech_2 nech nech_3 nech nech_4 nech

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu