nechápavý príd. kt. nevie (plne) chápať niečo; svedčiaci o nepochopení, údive: n. žiak; n. pohľad;
nechápavo prísl.: n. pozerať;
nechápavosť -i ž.
nechápavosť -ti ž.
nechápavosť -ti ž. ▶ neschopnosť ľahko, rýchlo chápať, vnímať, porozumieť niečomu; op. chápavosť, bystrosť: predstierať n.; čuduje sa toľkej nechápavosti; Márne sa snažil dokázať svetu, že jeho talent je väčší než nechápavosť znalcov. [J. Lenčo]
nechápavý príd. ktorý niečo nechápe, nevie niečomu porozumieť: n. človek, n. žiak, n-é obecenstvo; n. pohľad vyjadrujúci nechápanie, nepochopenie;
nechápavo prísl.;
nechápavosť, -ti ž.