nebojazlivý príd. kt. sa nebojí, smelý, odvážny; svedčiaci o takej vlastnosti: n. človek; n. postoj;
nebojazlivo prísl.;
nebojazlivosť -i ž.
nebojazlivý -vá -vé príd.
nebojazlivý -vá -vé príd. kniž. zried. ▶ konajúci bez strachu, bez obáv z možného nebezpečenstva, ktorý sa nebojí; svedčiaci o odvahe, smelosti, odvážny, smelý; op. bojazlivý, ustráchaný: n. psík; nebojazlivé dieťa; nebojazlivá povaha; nebojazlivé kroky, vystupovanie; V slúchadle aparátu sa stával tým, čím chcel byť: nebojazlivým, mocným, rozhodným. [V. Mináč]; Aj keď som nebojazlivý, vtedy som sa cítil veľmi osamelý, stiesnený a stratený. [K. Lászlová]
nebojazlivý p. smelý
smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutky • nebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domu • udatný • kniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovníci • junácky • hrdinský • bohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdce • trúfanlivý • trúfalý • prismelý • priodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievča • pren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkou • mužný • zastar. zmužilý • chlapský • odhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný čin • kniž.: nebojácny • neohrozený • zastar. odvážlivý • hovor. gurážny • expr. srdnatý • pren. expr. prometeovský • pren. expr. zastar. prometejský • expr. čertovský
nebojazlivý príd. ktorý sa nebojí, smelý, odvážny: n. človek; Staval sa do postoja nebojazlivého hrdinu. (Mor.);
nebojazlivosť, -ti ž.
nebojazlivý príd kt. sa nebojí, smelý, odvážny: interritus: nebogazliwy (KS 1763)