nebohý
I. príd. mŕtvy, zomretý: n-á matka
II. nebohý m. mŕtvy človek, muž: n. bol dobrák;
nebohá ž. mŕtva žena
nebohý -hého pl. N -hí G -hých m.
nebohý -há -hé príd.
nebohý1 -há -hé príd. trochu zjemn. ▶ ktorý zomrel; syn. mŕtvy1, zomretý: n. dedko; spomíname na nebohú starú mamu; sused je už n.; S nebohým tvojím otcom sme si dobre rozumeli. [J. Jonáš]; Pre dieťa vybrala meno podľa svojho nebohého muža. [S. Rakús]
nebohý2 -hého pl. N -hí G -hých m. trochu zjemn. ▶ človek, muž, ktorý zomrel; syn. mŕtvy2: spomínať na nebohých; vystaviť rakvu s nebohým; Len hŕstka ľudí odprevádza nebohého. [I. Habaj]; Telesné pozostatky nebohého previezli potom do farskej záhrady a pochovali. [P. Štrelinger]
mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretý • umretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuzných • kniž. zastaráv.: zomrelý • umrelý • umrlý (Kukučín, Timrava) • zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojaci • zdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý pes • kniž. zosnulý • trocha zjemn. nebohý • expr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otca • neživý • nehybný • bezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telo • meravý • stuhnutý • expr. tuhý • pren.: vystretý • vyvrátený • vyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážke • pren.: studený • vychladnutý: už je studený • pren. vyhasnutý (o očiach) • odumretý • odb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo
2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný
mŕtvy2 zomretý človek • nebohý: položiť mŕtveho, nebohého na máry • zomretý • kniž.: zomrelý • zosnulý: modlitba za zomretých • expr. nebožký • hovor. nebožtík
nebohý1 (o človeku) ktorý prestal žiť, ktorý umrel (op. živý) • mŕtvy • zomretý: môj nebohý, mŕtvy manžel; modliť sa za zomretého priateľa • zastaráv. zomrelý • kniž. zosnulý: spomínať na zomrelého, zosnulého človeka • expr. nebožký: hrob nebožkej starej mamy • fraz. zjemn.: večnej pamäti • blahej pamäti (aj v postavení po podstatnom mene): večnej pamäti naša mať; otec môj blahej pamäti hovorievali…
p. aj mŕtvy1
nebohý2 p. mŕtvy2
nebohý príd. zomretý, mŕtvy: už je n.; Šaty boli po nebohej matke. (Ondr.);
spodst. nebohý, -ého m. mŕtvy človek;
nebohá, -ej ž. mŕtva žena: Kňaz sa naklonil nad nebohého. (Hor.) Nemal citu a lásky ani k nebohej. (Vans.)
nebohý príd. 1. strsl, zsl mŕtvy, zomretý: No a potom už aj Joško ňebohí aňi ňekceu̯ mľin staväť (Ležiachov MAR); Moja ňebohá maď hovoreľi, že boľi osemnádz rázi za tú zásetku (M. Lehota NB); Moja ňebohá maminka boli velice rozumná žena (Bánovce n. Bebr.); Ňebohí tacínek otpásali remeň, že nás budú drat (Kuchyňa MAL); Nebohéj ženi brat, téš teda mosel umret ton Kragujeváci (Dol. Súča TRČ) F. ak tä chräpnem s tó chabinó, hneč si nebohí! (Sása REV) - hneď umrieš 2. už úbohý: Ta sama je, ňeboha, śe trapi i chlapci kolo ňej (Sobrance)
nebohý m. spodst. mŕtvy muž: Už zme iba naših ňebohih nahaľi, nag otpočívajú f pokoji (Lešť MK) F. berú jak po nebohém (Červeník HLO) - náhlivo berú všetko, čo vidia
nebohý príd 1. kt. už zomrel, mŕtvy: synowe neboheho Jakuba (P. ĽUPČA 1576); takowe penize bil dlžen tenže Ioannes Karpissek nebohemu panu Ioannesowy Szanderkovicz (ŽILINA 1699); po neboheg materi mogeg (KOŠŤANY n. T. 1768) 2. úbohý, nešťastný: paupericuli servi: nebozy služebnjcy (MP 1718); od wssech sekt ga takowe slowa slichawam, abych gegich sektj nasledowal a komu mam weritj newim, což tehdy mam nebohy delatj (HPP 1754); ale zanechajíce nebohých sedlákúv se všemi jejich bídami a nerestmi (PV 18. st); subst n. m kto už zomrel, mŕtvy človek: mi se držime testamentu nebohich nassich (s. l. 1659)