Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

nebeský príd.

1. týkajúci sa neba (význ. 1, 2): n-á klenba, n-é telesá; náb. n-é kráľovstvo

2. expr. znamenitý, skvelý, dokonalý, krásny: n-á hudba, n-é jedlo;

nebesky prísl. k 2: n. znieť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nebeský; nebesky prísl.

nebeský -ká -ké príd.

nebeský -ká -ké príd. 1. náb. ▶ súvisiaci s nebom, nebesami, nadprirodzeným (viac-menej symbolickým) sídlom Boha, svätých, miestom večnej blaženosti po smrti; nachádzajúci sa v nebi, na nebesách; pochádzajúci z nebies: n. večný život; nebeská brána; nebeské kráľovstvo; nebeská blaženosť, sláva; nebeskí anjeli; n. Otec Boh; nebeská manna podľa Biblie pokrm zázračne zosielaný z neba Izraelitom putujúcim po púšti ↗ i fraz.; knieža nebeského vojska sv. Michal archanjel
2. ▶ vzťahujúci sa na oblohu, nebo, zdanlivú polguľovitú klenbu nad zemským priestorom; nachádzajúci sa na oblohe: n. rovník; nebeská klenba; Veľké šípy, v smole namočené a zapálené, lietali povetrím ako nebeské vlasatice. [M. Húževka] kométy □ astron. nebeské telesá všetky telesá nachádzajúce sa za hranicami zemskej atmosféry; fyz. nebeská mechanika náuka skúmajúca pohyby nebeských telies pri pôsobení vzájomnej gravitácie
3. expr. ▶ príjemne pôsobiaci, vyvolávajúci pocit nezvyčajnej harmónie, dokonalej krásy, čarovný; syn. božský, rajský: n. úsmev, zjav; nebeská hudba; nebeské ticho; láska nebeská veľká, večná; Nad vrchmi vládlo nebeské ticho. [M. Zelinka]; Ja sem veľmi rada chodím. Je tu taký nebeský pokoj. [R. Brat]
4. zastaráv. ▶ majúci farbu ako nebo, ako jasná obloha; syn. belasý, nebovomodrý: pásikavá nebeská obliečka; čistá nebeská modrosť [J. Lenčo]; Ten s nebeskými očami a briadkou. [L. Ťažký]
fraz. čakať na niečo ako na mannu nebeskú veľmi túžobne niečo očakávať; sladký ako manna nebeská veľmi sladký

-ký/623125±2138 1.28: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 121054→121031
+531
−527
slovens/11111 veľ/9267±490 americ/5364 vyso/4625 čes/4262 rus/3489 nemec/3416 brits/2145 anglic/1528 poľs/1497 maďars/1325 nebes/1114 uhors/970 (2288/70918)

-ský/227714±715 1.25: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 70589→70566
+38
−33
slovenský/11111 český/4262 ruský/3489 britský/2145 poľský/1497 maďarský/1325 nebeský/1114 uhorský/970 bratislavský/810±24 mestský/799 izraelský/785 vojenský/673 krajský/672 (1305/40914)

Boh v kresťanskom náboženstve najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého • StvoriteľPánPán BohNajvyššíVšemohúciOtec nebeskýHospodinhovor. Pánbožko (synonymá pre jeho prvú osobu)


krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideályveľkolepýohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadloprekrásnyprenádhernýkniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásnysedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperkpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjavpekný: pekná duša, pekné spomienkyroztomilýexpr. zastar. rozmilýrozkošnýexpr.: utešenýpreutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený párľúbeznýpoet.: lepýľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfymalebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná prírodaočarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódiaexpr.: rajskýnebeskýanjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejskýdet. al. expr. čačaný: čačaná bábikapodmanivýpodmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas spevákažiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvárskvelýúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazexpr. prerozkošný: prerozkošný výhľadpren. expr. rozprávkovýprikrásny (príliš krásny)

2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3


nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

p. aj pekný 1, krásny 1

2. p. výborný


nebeský 1. p. vesmírny 2. p. krásny 1, nádherný 1; slastný


pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


slastný ktorý lahodne, príjemne pôsobí na zmysly; ktorý je plný slasti, blaženosti, rozkoše • blaženýblaživý: slastné, blažené snenie; spomienka v nej vyvolala slastný, blažený, blaživý pocitrozkošnýexpr.: rajskýnebeský: rozkošné, rajské chvílepoet. slastiplný

p. aj príjemný


vesmírny ktorý sa vzťahuje na nekonečný priestor • kozmický: vesmírne, kozmické diaľky; kozmický výskumsférický (ktorý sa týka priestoru okolo zemegule): sférické letysvetový: svetový priestorkniž. nadzemskýnadpozemský: nadzemské, nadpozemské výšinynebeský: nebeské tichopoet. nadhviezdny

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nebeský príd.

1. týkajúci sa oblohy, nachádzajúci sa na oblohe: n-á klenba, n-é telesá, n-é zjavy, n-é hviezdy; odb. n. rybník odkázaný len na zrážkovú vodu

bibl. vtáctvo n-é vtáky;

2. týkajúci sa neba v náboženských predstavách, nachádzajúci sa v nebi, pochádzajúci z neba ap.: n-á brána, kráľovstvo n-é, n-á sláva, n-í anjeli, boh (pánboh) n.

náb. Otec n. boh; Kráľovná n-á Panna Mária;

3. expr. mimoriadne dokonalý, dobrý, krásny ap.: n-á hudba, n-á krása, n-á vôňa;

nebesky prísl. k 3

nebeský príd. (ňebeckí)
1. náb. csl týkajúci sa nebies, neba: Paňebože ňebeckí, a čuo sa ťi to stalo na téj ruke (Dol. Lehota DK); Išeu̯ cestú úskú, čaškú a došeu̯ k nebeskéj bráňe (Jablonové MAL); Ale Bože nebeskí, co temu chuďaci robíte? (Rača BRA); Panbuh ňebecki zna, že co budze jutre (Medzany SAB)
L. oťedz ňebeckí (Kociha RS) - Boh; Mario nebieská (Mokrý Háj SKA) - Panna Mária; králofstvo nebeské (Mokrý Háj SKA) - raj
F. nech te Pánboh nebeckí chrání (Kameňany REV), Boh ňebeckí ťa chráň to urobiť (Klenovec RS) - vyhrážky, ktorými sa zakazuje nejaká činnosť; Boh nebeskí ví? (Brodské SKA) - ja neviem; Bože ňebecki, zmiluj śe nade mnu! (Kendice PRE) - prosebný výkrik
2. čiast. jstrsl modrý ako nebo, svetlomodrý, bledomodrý: Mala som šelijaké stuški: bílé, červené aj nebeské (Vištuk MOD); A dzifčence sa na Boské srco držávali stuškí, bívali rúžové, bílé, lebo nebeské (Zvončín TRN); Mala oblečené také nebeské šati a kvecinkovú fertušku (Červeník HLO)
3. expr. neobyčajne pekný, nádherný: Znace, to ňebecka krasa bula, šicke sme śe čudovaľi (Sabinov)

nebeský [-bes-, -bec-] príd
1. týkajúci sa oblohy, nachádzajúci sa na oblohe, pochádzajúci z oblohy; vesmírny: Isis: duha nebeska (VT 1648); spadel z oblahy nyebeskeg welyky prywal (P. ĽUPČA 1674); nebesky planet Saturnus gest negbližssy pri nebj (OCh 17. st); Bože, zapečet pruduchy nebeske, nawrat pekny čas (AgS 1708); a menowal Adam z swjma ménami wtactwo nebéske (KB 1757) kt. lieta na oblohe; za stiricate dni se naplnila zem s mnostwi wody nebeskeg (MK 18. st) dažďom; gegjch (Moravanov) zem gest sstasliwegssa, gegjch nebeske powetry gest k temuto dorabany osoznegsse (WL 1789); hwjazdie su tjež velikja nebeskja swetlá (HRANOVNICA 18. st)
L. duo circuli polares: dwe okruhlosti nebeske (OP 1685) polárne kruhy; Vergiliae: kuřátka nebeský (FO 1737) Plejády; ginssi o planietach, o behu nebeskem se wizwedugu (MS 1758) o pohybe vesmírnych telies; obruče gine wetssy, ktere gulu nebezsku na dwa poly delá zemeguľu; nebeske obruče obratníky, polárne kruhy, zemský a svetový poludník, rovník (KrP 1760); astronomia: umeni nebeského obracaňá veda o pohybe nebeských telies; slunce, mesyc a gine swetla nebeske vesmírne telesá; polus: pant nebésky, osy nebéskég konec pól (KS 1763); n-é znamenie astrologický znak zo zvieratníka: slunečny bech kona se skrze dwanasti nebeskich znameni (MS 1749); capricornus: kozorozec, znameni nebeske (KS 1763)
2. náb pochádzajúci z neba, od Boha, božský; (o mieste al. stave) kt. je v nebi, rajský; (o rôznych nadprirodzených bytostiach) sídliaci na nebesiach: racz nam (Kriste) daty milost swu, hrechom (!) odpusczene a mertwym kralestwe nebeske (SM 1479); wssemohuczi weczny Pane Boze, otcze nass mily nebesky (s. l. 1582); bud Pan Buoch nebetsky pochwalen (BYTČA 1613); Kryste, ti si ponizil se z nebeskeho trunu (MS 1758); od tebe nyebetzké posehnányé pitatz (RSP 1758); nebeska prava mudrost nevchodi do hriszneg duszi (SS 18. st);
x. pren w srdci pak sladkost nebeská (CC 1655); Bože, prosime, žebis dussu nassu hledal a do owčinca nebeskeho zanesel (MiK 18. st)
L. až by sme s tebau (Pane) wěčnch (!) nebeskych hoduw dossli (Mod 1573) bibl o dosiahnutí kráľovstva božieho; důgdu wiecžneg radosty a spaseny dusse w nebeskem kralowstwy (ŽILINA 1585) teol dokonalé usporiadanie medzi ľuďmi aj v kozme; večný život v posmrtnom sídle spravodlivých, nebo; (dieťa) toho nebeskeho kupele obdrzelo prijalo krst; k nebeskemu stolu prystupugete k prijímaniu sviatosti (AgS 1708); takowa brana stara y pri tem Geruzaleme nebeskem se nachaza o božej ríši (KT 1753); n. kráľ, ženích o Kristovi: nam se narodzil nyebetzki krály (HPS 1752); pricházy ženjch nebeský, aby sobě člowěčenstwj nasse zasnúbil (SlK 1766-80); n. kráľovná, pani Panna Mária: tys z wůli božské, králowná nebeská, krales nám zplodila (CC 1655); ruce, o pany nebeska, k tobe kralowno angelska zdwyhame (KW 1775); lychnis coronaria: nebeska ruže (OR 1672) bot kukučka vencová Lychnis coronaria; gečmen gest wsseligakowy, gakožto dwogradý, ssestoradý, potom giný, kterj Nemcy manna neb nebeský gečmen gmenugj (HRK 1773) bot jačmeň siaty nahozrnný Hordeum vulgare coeleste; manna: nebéska rosa (KS 1763) manna; wezmi nebeskeho tergaku 2 grana (HT 1760) med šťava z jaseňa manového Fraxinus ornus; nebeský dar: celidonia (TS 1771) bot lastovičník väčší Chelidonium majus; n. chlieb
a. manna: manna: nebesky chleb (AS 1728)
b. náb telo a krv Kristova: wyrozumuge se chleb nebezský tělo y krew Krystowá (ČS 1754); n. dvoran, mešťan, n. svätý, n. obyvateľ nebešťan: coelicolae: obywatele nebesstj (AS 1728); coelicola: nebésky messťan (KS 1763); Gežjss Krystus vstanowil nám za ochrancuw wssech swatých a dworanůw nebeských (ŽP 1788); coelicola: nebesky svaty (LD 18. st); n-ý húf, stádo, n-é vojsko, n-á moc nadprirodzené sily a rôzne nadprirodzené anjelské mocnosti: w nebi budiž naplnen swatim Duchem utessitelem, z mocy nebesky y ze wssema swatými (RB 1713); krászné polyá betlemszké, vsalyi hlaszi andzelszké, zjevilyi ho húfi nyebetzké (HPS 1752); y na ramenách swého milého pastýre k tomu nebeskému stadu swatých angeluw a wywolených božjch pripogená budess (SlK 1766-80); tento kral laskawj a dobrotywy Búh pod mocu swu ma millionj wogska nebeskeho (MiK 18. st)
F. o úmrtí: pan Stephanus Sskoda s tehoto placliweho audoli do prjbitku nebeskeho se odebral; (manželka) s tohoto sweta do nebeskeg wlasti se odebrala (RUŽOMBEROK 1601; 1613); s tohoto bydneho a placliweho udolj do nebeskej wlasti mam se hotovyti (T. PETER 1717);
x. iron ponewačs sin mug mne nemale sskodi čsiny, winssugem mu slawu nebesku (S. ĽUPČA 1731) o želaní skorej smrti
3. (o farbe) modrý ako obloha, blankytný: drahé kamenj sau swětle kameny gako: byly démant, nebesky saffyr (OP 1685); poručam suknu nebeskeg barwy (ORLOVÉ 1694); wrch wytablowany deskamy, nebesku barwu zafarbený (DUBNICA n. V. 1723); (mníšky) swetlim plásstem nebolissto nebeskég farby se prikriwagi (PeP 1770); subst n. m
1. Zeus: Olympius: nebésky (KS 1763)
2. pl n-í obyvatelia nebies, nebešťania: superi: nebestij; caelestes: nebéscy (KS 1763)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko NEBESKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
MATEJOVEC (obec KRAJNÉ), okr. TRENČÍN (od r. 1996 MYJAVA) – 2×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;
PODVRCH (obec KRAJNÉ), okr. TRENČÍN (od r. 1996 MYJAVA) – 1×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a stala sa nebeskou et devint la céleste
na všetky nebeské svety à tous les mondes célestes
spal ako v sláve nebeskej dormait comme un bienheureux

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu