nebesá, nebesia
I. -bies D -ám/-iam L -ách/-iach I -ami s. pomn. nebo (význ. 2)
II. cit. vyj. úžas, prekvapenie, hrôzu ap.: n., toľké nešťastie!
nebesá -bies D -sám L -sách I -sami, nebesia nebies D -siam L -siach I -sami s. pomn.
nebesá, nebesia cit.
nebesá1 nebies D -sám L -sách I -sami, nebesia1 nebies D -siam L -siach I -sami s. pomn. 1. náb. ▶ v kresťanskom (viac-menej symbolickom) ponímaní nadprirodzené sídlo Boha, miesto večnej blaženosti po smrti; syn. nebo: Vládca nebies Boh; otvoriť brány nebies; čítať o Ježišovom vzkriesení a jeho vstúpení na nebesá; Otče náš, ktorý si na nebesiach začiatok Otčenáša, základnej modlitby kresťanov 2. náb. ▶ krycí názov pre Boha, najvyššiu, božskú moc: ďakovať nebesám, nebesiam; vzývať n.; prosiť n. o pomoc; dar z nebies ↗ i fraz.; nech vás súdia n.; Že tam vyhnali našich chlapcov, to im nebesá neodpustia. [R. Jašík]; volanie o pomoc v čase súženia, keď ľuďom už môžu pomôcť iba nebesia [A. Habovštiak] 3. ▶ zdanlivá polguľovitá klenba nad zemským priestorom, nebo, obloha: Na spiatočnej ceste starší čoraz častejšie dvíhali hlavy k nebesám, či nám počasie vydrží. [Ľ. Zelienka]; Nebesá sa trhali od ťarchy mračien, zdalo sa, že už-už zaplavia zem. [P. Dvořák]; Vztýčiť sa uprostred roviny, stáť silne, podoprieť nebesá! [J. Stacho] 4. zastar. ▶ ozdobná strieška nad trónmi, oltármi al. posteľami, baldachýn: posteľ s drevenými nebesami; znovu moderné n. na detských postieľkach látkové zaťahovacie závesy visiace zhora ◘ fraz. dar z nebies neočakávaná priaznivá okolnosť; vynášať/vychvaľovať/chváliť/vychváliť niekoho, niečo do nebies prehnane niekomu vyslovovať uznanie al. priveľmi kladne niečo hodnotiť
nebesá2, nebesia2 cit. ▶ vyjadruje rozličné pocity, najmä údiv, prekvapenie, zhrozenie: n., oni sa vrátili!; Nebesá! Azda spáchal dačo trestné? Kedy a čo? [K. Lászlová]; Nebesá, to je svetové, ukáž, nech sa pozriem. [Sme 1995]
baldachýn ozdobná plochá strieška nad oltármi, trónmi a starodávnymi posteľami • zastar.: nebesá • nebesia • podnebie: posteľ s baldachýnom, nebesami, podnebím
nebesá, nebesia 1. p. nebo 1, raj 2. p. baldachýn
nebo 1. sídlo Pána Boha, svätých; miesto posmrtnej blaženosti • nebesá • nebesia: prosiť nebo, nebesá, nebesia o pomoc; prísť do neba, na nebesá, nebesia • raj • kniž. eden (miesto večnej blaženosti)
2. p. obloha
raj podľa Biblie miesto, kde žili prví ľudia • kniž. eden: Adam a Eva boli vyhnaní z raja, z edenu • nebo • nebesá • nebesia (podľa náboženského učenia miesto večnej blaženosti, večného života): prísť do raja, do neba • kniž. al. expr. eldorádo: eldorádo turistov
nebesá/-ia p. nebo
nebo (zastar. i nebe), -a, 6. p. -i i pomn. nebesá/-ia, -bies, 3. p. -sám/-siam, 6. p. -sách/-siach, 7. p. -sami str.
1. obloha: hviezdnaté, belasé, jasné, zatiahnuté n.; na n-i svieti mesiac, slnko, po n-i plávajú mraky, n. sa pokrylo oblakmi; belasý ako n.; týčiť sa k n-u (o niečom vysokom); Dívali sa von na nebesá. (Vaj.)
● hovor. (byť, spať ap.) pod holým (pod šírym) n-om vonku, bez prístrešia, nechránený strechou; (prišlo to, prekvapilo to ap.) ako blesk z jasného (čistého) n-a o niečom mimoriadne prekvapujúcom, nečakanom; (tvári sa, vyzerá) akoby bol z n-a spadol o prekvapenom al. prekvapenie predstierajúcom človeku; peniaze, úspechy ap. nepadajú z n-a nezískavajú sa bez námahy, bez práce; učený nikto z n-a nespadol každý sa k učenosti musel dopracovať, každý sa musel učiť; vynášať, vychváliť, vychvaľovať, chváliť niekoho (niečo) do n-a (do nebies) o prehnanej chvále; sľubovať niekomu modré z n-a nemožné, nesplniteľné veci; zniesol by mu (jej) modré (aj to modré) z n-a urobil by pre neho (pre ňu) čokoľvek; to je n. na zemi, to je ako n. od zeme pri porovnaní veľmi rozdielnych, protikladných vecí; (ísť niekam, urobiť niečo) aj keby sekery, klince z n-a padali v každom prípade, za akýchkoľvek (zlých) podmienok, okolností; vystreliť, urobiť dieru do n-a mať neúspech (obyč. po bombastickej reklame, veľkolepých prípravách ap.);
2. (v náboženských predstavách) sídlo boha a svätých, miesto večnej blaženosti po smrti: Ešte boh je v nebi a s ním všetci svätí. (J. Kráľ) To je pre ňu ani dar z neba: ísť za Tonka. (Tim.)
● do n-a volajúci hriech, do n-a volajúca krivda ap. o veľkom hriechu, veľkej krivde ap.; hovor.: byť, cítiť sa v siedmom n-i byť vrcholne blažený, šťastný; je mu (dobre) ako v n-i veľmi dobre; Keby nebolo keby, boli by sme všetci v nebi. (porek.)
3. (v náboženských predstavách) boh, bohovia, božská moc: Nebo ju nevypočulo. (Krno) Modlil sa a prosil nebesá o pomoc. (Al.); nech mu je nebo milostivé, nech sú mu nebesá milostivé; nebesá! zvolanie vyjadrujúce obyč. úžas, prekvapenie, hrôzu;
4. trochu zastar. nebesá strieška, baldachýn (obyč. nad posteľou): veľké lôžko s n-ami (Hor.);
nebový príd. belasý ako nebo: n-é oči, n-á farba, n-é šaty;
na nebovo: na n. zafarbené domce (Ondr.);
nebovo prísl.;
nebíčko, -a str. zdrob. expr.
nebesá i nebesia s. pomn. 1. náb. v kresťanskom ponímaní sídlo Boha a miesto večnej blaženosti po smrti, nebo: Fstúpil (Kristus) na nebesá (Kameňany REV); Jakí je len Pámbo na ňebesáh dobrí, že mi dav tolko zdravá (Lapáš NIT) F. Paňe na ňebesách, pomóž mu, abi sa zdraví vráťev! (Lapáš NIT) - prosebné, modlitebné zvolania 2. náb. Boh, božská moc: Ňebesia ná_zachráňia (Králiky BB)
nebesá p. nebo
nebo, nebe s i pomn nebá, nebesá 1. nebeská klenba, obloha: Buoh stworzyl nebe y zemi (ŽK 1473); axis: wuz na neby (PG 1656); (Mária) ge gako peknuo nebo, na kterem winachadza se slunce wimalowane (MS 1749); zatmelj se nebesa (KT 1753); astrum: nebe hwezdnaté; caelum tonitru contremuit: hrmi nebe; convexum caelum: oblačné nebe (KS 1763); slunce, měsyc, hwězdy a nebesá se hybagu (WP 1768) vesmír; contemplator coeli: nebes vyskumowatel (LD 18. st); (Anna Boczko) odpowedela, že ge ona sprawedliwa a taka čista gako hwiezda na nebi (DEMÄNOVÁ 18. st) F. pod timto ssirokym nebem (TC 1631) na celom svete; pečene holuby nepadagj z neba bez práce nie sú koláče; psy hlas do něba negde zloprajné reči sa nesplnia (SiN 1678); mrawy gegych (kalvinistov) tak su od evangelium oddalené gak nebe od zemi (PP 1734) o veľkej vzdialenosti; ani na zemi ani na nebi (MK 18. st) nikde; evehere aliqvem in caelum: ňekoho do neba powyssyti (KS 1763) veľmi vychváliť; ništ nowé pod nebem (BE 1794); pod čírym, holým n-om bez prístrešia: treba bis pod holym nebem stal (MK 18. st); yssel on k Areunowy a kupyl od neho dwor, na kterem pod čyrym nebem wystawyl oltar (SKá 18. st) 2. náb sídlo Boha a svätých, nebeská ríša, miesto večnej blaženosti, posmrtné sídlo spravodlivých: pan Buoh wstupil na nebesa (ŽK 1473); modlitba, ktera nebe otwira (TC 1631); buď twá wůle, yak w nebi, tak na zemi (CC 1655); joho trun jeszt na nyeboch viszoko (DŽ 1752); mnoho y ginich na pokany se oddaly, do neba sa dostaly (MiK 18. st) L. králowná nebe (CC 1655) o Panne Márii; ynssi falsse a practiky gegich w hospodarstwy užiwagy, až k nebi zaletugj, t. g. pomstu od Boha žadagy (EK 18. st); tretie n. teol časť nebeskej ríše hierarchicky usporiadanej: skrusseneho srdce modlenj gde prudce az do tretyho nebe (BV 1652); musil tento doktor ze swatim Pawlem w treťim nebi byti (TP 1691) F. do n-a volajúci hriech veľký, veľmi ťažký, do n-a, k n-u volajúca krivda veľká: hrýchowe do nebe wolagýci (CC 1655); skrzeva našu do nebe volajici krivdu (ZUBÁK 1760 LP); takowu k neby wolagjcj krywdu (L. MIKULÁŠ 1767); krivda do nebe volaica, že bez slavnej stolici vedomja uloženy bol kontrakt (BELUŠA 1783 CM); pozdvihnúť oči k n-u prosiť, vzývať Boha: pozdwihl gsem oči me k neby, aby mne odtad pomoc prissla; kdibi sme prawi rozwažuwaly boské milosrdenstwy a dobrotu, ani bi sme očzi nasse k nebi pozdwihnut nesmeli (ŽA 1732) 3. náb stelesnenie božskej autority, Boh; bohovia: nebe, ty Bůh wečny (CC 1655); z opakugicim wzdichanim nebe unugess (MS 1758) prosíš Boha; o jedno jsem vždi nebe prosila (BR 1785)