nebe p. nebo
nebo i nebe s. 1. csl obloha: Vibehli zme vo, lebo sa takuo spusťilo dou̯ z ňeba ako reťas (Čelovce MK); U_sa hviezďi na ňebi (Čierny Balog BRE); Ňebo sa zamračilo (Králiky BB); Ked je večer červené nebo, starí ludé hovorá, že zajtrá bude vietr (Dúbravka BRA); Sedzí pri saméj téj bráňe a otát sa dzívá do nebia (Jablonové MAL); Jasne ňebo, budze chviľa (Dl. Lúka BAR); Dva-tri tižňi aňi chmarka ňebula na ňebe (Brezina TRB) L. čisté ňebe (Bošáca TRČ) - bez oblakov; baránkovia nebo (Šivetice REV), zmlaďenvo ňebo (Mur. Dl. Lúka REV) - s drobnými bielymi obláčikmi; zapálenia nebo (Šivetice REV) - nebo červenkastej farby (obyč. pri západe slnka); mračné ňebo (Kšinná BÁN), zatáhnuté nebo (V. Rovné BYT) - zamračené (pred dažďom) F. ako ňebo svetlé (Dražovce NIT), jag nebo (Hanušovce n. Top. GIR) - belasej farby; pod holím nebom (Kameňany REV), pod holíň ňebom (Lapáš NIT) - na otvorenom priestranstve; bez prístrešia, nechránený strechou; z neba pešenia holubi ti padad nebudú (Rochovce ROŽ) - bez vlastného pričinenia sa nebudeš mať dobre; čo si z neba padóv? (Lukáčovce HLO) - o prekvapenom človeku; ža̋dni struom do ňeba ňerasťie (Krivá DK) - všetko má svoje medze; z ňeba spadnú, odíchnú si (Rim. Píla RS) - netreba sa ponáhľať (s prácou) 2. csl miesto večnej blaženosti po smrti, nebesá, raj: Keď buďež dobrí, príďež do ňeba (Bobrovec LM); Ti už ľen veru príďež do ňebä, ke_ca toľko modľíš! (Prievidza); Tí, čo umreli stave posvacujúcej milosťi, prídu po smrťi do ňeba (Návojovce TOP); Búh je na nebi (Brodské SKA); Ľudze už zabuľi, že Pamboh na ňebe (M. Zalužice MCH) F. dákomu je ňebo na zemi (Kociha RS) - blahobytne si žije; mislí si, že se jé samia nebá budú otváreť (Revúca) - mylne očakáva šťastie a blahobyt; maže tomu povedadž aj tod anjal z nebä (Brusník REV) - nikoho nepočúvne; až do neba ho vichválev (Lukáčovce HLO) - veľmi ho vychválil; čo sa cisknež jag luteráni do neba? (Zvončín TRN) - čo sa tak veľmi tlačíš; sedmém ňebi hviézdi čítá (Bošáca TRČ) - je opitý; prinden do neba, de sa kone bijú (Rumanová HLO), prinde do neba, dze slépki serú (Zvončín TRN) - do pekla; mne tag jag u ňebe proci daunoho života (Závadka SOB) - mám sa (oveľa) lepšie; to jag ňebo a žem (Brezina TRB) - je to veľký rozdiel; širokí svet, visokuo ňebo, ňäch sa sved množí (Krivá DK) - nech je ako má byť 3. nadprirodzená sila: Tušín ťa samé ňebo poslalo, abiz mi pomohla (Lapáš NIT); nebíčko s. zdrob. expr. k 1: Jaké je jasné ňebíčko, aňi len mráčika ňeňi! (Lapáš NIT); modré ňebíčko (Mošovce MAR)
nebo, nebe s i pomn nebá, nebesá 1. nebeská klenba, obloha: Buoh stworzyl nebe y zemi (ŽK 1473); axis: wuz na neby (PG 1656); (Mária) ge gako peknuo nebo, na kterem winachadza se slunce wimalowane (MS 1749); zatmelj se nebesa (KT 1753); astrum: nebe hwezdnaté; caelum tonitru contremuit: hrmi nebe; convexum caelum: oblačné nebe (KS 1763); slunce, měsyc, hwězdy a nebesá se hybagu (WP 1768) vesmír; contemplator coeli: nebes vyskumowatel (LD 18. st); (Anna Boczko) odpowedela, že ge ona sprawedliwa a taka čista gako hwiezda na nebi (DEMÄNOVÁ 18. st) F. pod timto ssirokym nebem (TC 1631) na celom svete; pečene holuby nepadagj z neba bez práce nie sú koláče; psy hlas do něba negde zloprajné reči sa nesplnia (SiN 1678); mrawy gegych (kalvinistov) tak su od evangelium oddalené gak nebe od zemi (PP 1734) o veľkej vzdialenosti; ani na zemi ani na nebi (MK 18. st) nikde; evehere aliqvem in caelum: ňekoho do neba powyssyti (KS 1763) veľmi vychváliť; ništ nowé pod nebem (BE 1794); pod čírym, holým n-om bez prístrešia: treba bis pod holym nebem stal (MK 18. st); yssel on k Areunowy a kupyl od neho dwor, na kterem pod čyrym nebem wystawyl oltar (SKá 18. st) 2. náb sídlo Boha a svätých, nebeská ríša, miesto večnej blaženosti, posmrtné sídlo spravodlivých: pan Buoh wstupil na nebesa (ŽK 1473); modlitba, ktera nebe otwira (TC 1631); buď twá wůle, yak w nebi, tak na zemi (CC 1655); joho trun jeszt na nyeboch viszoko (DŽ 1752); mnoho y ginich na pokany se oddaly, do neba sa dostaly (MiK 18. st) L. králowná nebe (CC 1655) o Panne Márii; ynssi falsse a practiky gegich w hospodarstwy užiwagy, až k nebi zaletugj, t. g. pomstu od Boha žadagy (EK 18. st); tretie n. teol časť nebeskej ríše hierarchicky usporiadanej: skrusseneho srdce modlenj gde prudce az do tretyho nebe (BV 1652); musil tento doktor ze swatim Pawlem w treťim nebi byti (TP 1691) F. do n-a volajúci hriech veľký, veľmi ťažký, do n-a, k n-u volajúca krivda veľká: hrýchowe do nebe wolagýci (CC 1655); skrzeva našu do nebe volajici krivdu (ZUBÁK 1760 LP); takowu k neby wolagjcj krywdu (L. MIKULÁŠ 1767); krivda do nebe volaica, že bez slavnej stolici vedomja uloženy bol kontrakt (BELUŠA 1783 CM); pozdvihnúť oči k n-u prosiť, vzývať Boha: pozdwihl gsem oči me k neby, aby mne odtad pomoc prissla; kdibi sme prawi rozwažuwaly boské milosrdenstwy a dobrotu, ani bi sme očzi nasse k nebi pozdwihnut nesmeli (ŽA 1732) 3. náb stelesnenie božskej autority, Boh; bohovia: nebe, ty Bůh wečny (CC 1655); z opakugicim wzdichanim nebe unugess (MS 1758) prosíš Boha; o jedno jsem vždi nebe prosila (BR 1785)