nežičlivý príd.
1. kt. nežičí inému (niečo dobré), neprajný; svedčiaci o tom: n. človek; n. postoj
2. nepriaznivý, ťažký, neprajný: n-é pomery;
nežičlivo prísl.: n. sa správať;
nežičlivosť -i ž.
nežičlivosť -ti ž.
nežičlivosť -ti ž. ▶ nedostatok žičlivosti, priazne, náklonnosti vo vzťahu k niekomu; syn. neprajnosť; op. žičlivosť: prejav nežičlivosti; pocítiť n. svojich kolegov; videla v očiach iných žien nespokojnosť a n.; vyštudoval napriek nežičlivosti osudu; Za nežičlivosťou sa skrýva závisť, za ňou nepoznanie, za ním plytkosť... a za rohom bolesť, vlastné sklamanie, horkosť. [L. Ballek]; Konkurzné konanie napriek problémom a nežičlivosti niektorých ľudí pokračuje. [Pc 1999]
nepriazeň nedostatok žičlivosti • nežičlivosť • neprajnosť: napriek nepriazni, nežičlivosti, neprajnosti osudu dosiahol veľa • nemilosť: byť v nemilosti
nežičlivosť p. nepriazeň, závisť
závisť pocit nespokojnosti z úspechu, bohatstva, šťastia a pod. druhého: ľudská závisť; šťastie vzbudzujúce závisť • nežičlivosť: nežičlivosť postoja • závistlivosť • zried. závistivosť • neprajníctvo • neprajnosť
nežičlivý príd. ktorý nežičí, nežičiaci, neprajný: n. človek; n. čas; n-é pomery;
nežičlivo prísl.;
nežičlivosť, -ti ž.