nežičlivý príd.
1. kt. nežičí inému (niečo dobré), neprajný; svedčiaci o tom: n. človek; n. postoj
2. nepriaznivý, ťažký, neprajný: n-é pomery;
nežičlivo prísl.: n. sa správať;
nežičlivosť -i ž.
nežičlivo prísl.
nežičlivo prísl. ▶ neprejavujúc žičlivosť, priazeň, náklonnosť vo vzťahu k niekomu, nežičlivým, neprajným spôsobom; syn. neprajne; op. žičlivo: n. sa správať; n. zazerať na niekoho závistlivo; stavať sa k niečomu n.; n. posúdiť prácu; na jeho životnú voľbu mnohí hľadeli veľmi n.; Mal pocit krivdy pre nežičlivo a nespravodlivo rozdeľované radosti sveta. [KŽ 1960]
nežičlivý príd. ktorý nežičí, nežičiaci, neprajný: n. človek; n. čas; n-é pomery;
nežičlivo prísl.;
nežičlivosť, -ti ž.