nežičlivý príd.
1. kt. nežičí inému (niečo dobré), neprajný; svedčiaci o tom: n. človek; n. postoj
2. nepriaznivý, ťažký, neprajný: n-é pomery;
nežičlivo prísl.: n. sa správať;
nežičlivosť -i ž.
nežičlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
nežičlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ ktorý nežičí, nepraje inému prospech, blaho, dobro; ktorý nie je priaznivo naklonený niekomu; svedčiaci o tom; syn. neprajný, závistlivý; op. žičlivý: n. človek, sused; n. pohľad, postoj; nežičlivé slová; horšiu a nežičlivejšiu kritiku si ani nevedeli predstaviť; Počas štúdia som sníval o vlastnom ateliéri, do ktorého by som sa utiahol pred nežičlivým svetom. [K. Lászlová] 2. ▶ nepredstavujúci al. neprinášajúci nič pozitívne, dobré, výhodné vo vzťahu k niekomu; syn. nepriaznivý, neprajný; op. žičlivý: n. osud; nežičlivá atmosféra, doba; nežičlivé roky vojny; nežičlivé podnikateľské, politické prostredie; ekonomicky nežičlivé podmienky; koncert sa uskutočnil napriek nežičlivému počasiu; aj v nežičlivejších časoch si dokázali pomáhať
nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivý • neprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná doba • škodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmus • nedobrý • kniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyv • neradostný • neutešený • zlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešená • nešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolností • nepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojem • nevýhodný • nevhodný • nevyhovujúci • neželateľný • nežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyv • nelichotivý • neuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivá • záporný • negatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažký • expr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnosti • pren. macošský
nevýhodný ktorý poskytuje nevýhodu, ktorý má nevýhody (op. výhodný) • nepriaznivý • nežičlivý: byť v nevýhodnom, nepriaznivom postavení; je to pre mňa nevýhodné, nepriaznivé, nežičlivé • neužitočný (ktorý neprináša úžitok): neužitočná kúpa • nevhodný • nevyhovujúci (ktorý sa nehodí): nevhodné, nevyhovujúce pracovné podmienky; nevýhodné, nevhodné okolnosti • nedobrý • zlý (op. dobrý): útočiť z nedobrej, zlej pozície
nežičlivý 1. ktorý ne(do)žičí inému niečo dobré, ktorý je niekomu, niečomu nepriaznivo naklonený; svedčiaci o tom (op. žičlivý) • neprajný: nežičlivý, neprajný sused; mať k niekomu nežičlivý, neprajný postoj • závistlivý • pren. krivooký (spojený so závisťou): závistlivý, krivooký kolega; nežičlivý, závistlivý pohľad • nevraživý (spojený s nenávisťou): mať k niekomu nevraživý vzťah • zloprajný • zlomyseľný (op. dobroprajný, dobromyseľný): zloprajné, zlomyseľné reči
2. p. nepriaznivý
závistlivý pociťujúci závisť; svedčiaci o nej (op. žičlivý) • nežičlivý • neprajný: závistlivý, neprajný človek; nežičlivé pohľady, reči • žiarlivý (závidiaci niekomu úspech al. nejakú prednosť): žiarlivé pohľady; bol žiarlivý na jej schopnosti • zried. závistivý • kniž. závistný (Vajanský, Jégé)
zlomyseľný ktorý želá, robí niekomu zle, ktorý sa teší z ťažkostí druhého; svedčiaci o tom (op. dobromyseľný) • škodoradostný: zlomyseľné, škodoradostné reči • zloprajný (op. dobroprajný) • kniž. zlovoľný: zloprajný, zlovoľný despota; zlovoľný pohľad • nežičlivý • zried. záškodnícky: nežičlivá kritika, záškodnícky útok • uštipačný • pichľavý • štipľavý • sarkastický (ktorý chce zraniť druhého rečou, výrazom tváre a pod.): uštipačný tón, úsmev; štipľavé, sarkastické poznámky • nenávistný • expr. jedovatý: jedovatý smiech • expr.: satanský • satanášsky: satanský úsmev, satanášske oči
nežičlivý príd. ktorý nežičí, nežičiaci, neprajný: n. človek; n. čas; n-é pomery;
nežičlivo prísl.;
nežičlivosť, -ti ž.
nežičlivý príd. ktorý nežičí, neprajný: Tá jej mama maľi veru ňežičľivú macochu (Slovany MAR); ňežičľiví človek (Hor. Lehota DK)