nešäščia, neščescí p. nešťastie
nešťastie s. (ňešťesťia, ňešťesťie, ňešäščia, ňešťasťá, ňešťesťá, neščescí)
1. csl tragická udalosť, nehoda; pohroma: Keť krava uhinula, nu to bolo už ňešťesťa̋ (Žaškov DK); Prosim ťa, hibaj, stalo sa zle, ňeščasťie! (Kráľ. Lehota LM); Ľebo drevo, na ktorom vraj obeseňedz viseu̯, iba ňešťasťia prináša (Zvol. Slatina ZVO); Takuo veľkuo ňešťesťia sa dotode v našej ďeďiňe ňestalo (V. Lom MK); Veliké neščescí íh zachiciu̯o, hrubá búrka (Záh. Bystrica BRA); Teda pri mladbe sa stávalo aj neščascí (Brestovany TRN); Uš tretie neštastie za mesádz hu stihlo (Val. Belá PDZ); Kedisi už dáuno stalo sa pokonča našiéj dzedzini veľiké neščascie (Mestečko PCH); Staľi śe fšeľijake ňeśčesca (Smižany SNV); Bo ke_dagdze pošol, ta doras še naňho dajake ňeščesce uvaľilo, ta ho ukušil pes (Brezina TRB); Tote ľetadla ľetaľi a ona hutori: „Ta tebe ešče šviňi treba, ňevidziž jake ňeščesce?!`` (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. pije jag ňeśčesce (Studenec LVO) - veľmi, nadmieru; nešäščia nechodží po hvarách, ale po ludžoch (Sása REV), neščastí nechodí po horách, ale po ludoch (Lukáčovce HLO) - ľuďom sa stávajú nehody; ňeščascié ňetreba hladat, príďe samo (Bošáca TRČ) - nehoda človeka sama prekvapí; jak ca raz začne neščascie prenasleduvac, nigdi nečakaj len jedno ale aspom tri (Trstie ILA) - po jednej nehode často nasledujú ďalšie
2. csl zlé položenie, zlý údel, trápenie: Jaj, to je ňešťesťia, gdo sa takto už oddá (pitiu) (Benice MAR); No a to bívala strašná haňba i ňešťasťá, ná akože, prespanka v dome (Žaškov DK); Aľe vieťe akí boľi posmešní ľuďia, aj v ňešťasťí sa ešťe vismievaľi (Lešť MK); To bolo jeho neščastí (Sereď GAL); Že sa vrátid domóv nesmím, že bi to bolo neščastí (Sv. Peter p. Váh. HLO); Take ňeśčejsce na nas prišlo, že ňeznam co sebe počac (Žalobín VRN); Ľem same ňeśčesce prišlo s tebu do mojeho domu (Kanaš PRE)
F. ža̋dno ňešťesťa̋ ňetrvalo naveki (Jasenová DK) - každé trápenie raz pominie; jedneho ňešťasťa̋ je druhieho šťesťa̋ a jedneho šťesťa̋ je druhiemu ňešťasťa̋ (Jasenová DK) - o ľudskej škodoradosti; rovnakú sitáciu každý znáša inakšie; stála jak kópka ňešťasťá (Lapáš NIT) - bola veľmi utrápená; ňeceš śe cudzemu ňeśčescu, bo tvojo za chriptem (Dl. Lúka BAR) - nebuď škodoradostný, lebo nevieš, čo sa prihodí tebe
3. myj, jtrenč nervová choroba, padúcnica, epilepsia: Ten je chudák, mává neščastí (Turá Lúka MYJ); ňeščascié (Bošáca TRČ)
neštesťá, neštestia, neštestie p. nešťastie