Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ogs sssj sss ssj ssn hssj

nešľachetný -ná -né príd.

nešľachetný -ná -né príd. ▶ nemajúci vysoké mravné hodnoty, ktorý nie je nositeľom mravnosti, ľudskosti a dobra; svedčiaci o tom; op. šľachetný: n. človek; vykonať n. skutok; využívať nešľachetné prostriedky; mali ste sa k svojmu nešľachetnému činu priznať!; Je nešľachetné biť ležiaceho. [K. Lászlová]

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nešľachetný príd. ktorý nie je šľachetný, nie ušľachtilý, nie veľkomyseľný: n-é počínanie, konanie; n-é túžby; n. človek;

nešľachetnosť, -ti ž.

nešľachetný príd. (ňešľechetní)
1. bezcharakterný, zlý: Nešlechetní šloveg je tod Andro (Kameňany REV)
2. nemravný, skazený: Barz ňešľechetne reči provadziš (Prešov); ňešľechetní život (Martin); ňešľechetné rehoti (Papradno PB); nešľachetne prísl.
F. ňešľechetňe ho zmlácil (Papradno PB) - veľmi, neľudsky ho zbil

nešľachetný [-le-] príd
1. (o ľuďoch a ich správaní) podlý, nečestný, nespravodlivý, ničomný, nehanebný: ten zradcze falessny, zradni, bezecztni, nesslechetni (SKALICA 1432 SČL); bil-li by nešlechetny v rečech neb v skutcich, tedy učnove magj geho vzity na rinek a pruty trestaty (CA 1580 E); od nesslechetneho obczowany lidi (LIKAVA 1617); gestly by nektery mistr tohoto cechu (krajčírskeho v Stupave) do neczisteho a nepocztiweho zachowawani a ziwota nesslechetnyho se dopustil (CA 1660); gestly kdo hressj z nerozmislnosty, wistupek gest; gestly chtjce, zlj skutek; ge-ly zumislne, nesslechetnost; ge-ly zlobiwe, zločinstwj (KoB 1666); swatokradeskym záwaskem za ženu gsy pripogil Katerynu z Boru, nesslechetnu z Klásstera pannenského Nympten rečeneho uskočku roku P. 1525 (ČS 1754); nesslechetny izraelský králi, chcegice lid k modlárstwú priwedeti (BN 1789)
2. (o konaní, činoch, slovách) zlý, zlostný, mrzký, nepekný: malitiosus: zlostiwy, zlostny, podwodny, nesslechétny; improbus: nedobrotiwy, nesslechetny, zlostiwy, zly (KS 1763); gsú domi mnohích ňečisťích známosťý, gsú domi mnohích ňesslechetních žádostý (BR 1785)
L. n. skutok, skutok n. mimomanželský pohlavný styk, akt: pre gegi nesslechetni skutek mela pod meč prigiti (S. ĽUPČA 1632); pro takowy nezbedny ziwut a nesslechetne skutky (má byť Katuša) katu do ruku oddana (PEZINOK 1659); potom po dobreg chwili po skutku nesslechetnem rekl Martyn: Ta gdem už (SLAVOŠKA 1667)
3. náb kt. je v rozpore s božím zákonom, hriešny, bezbožný: nesslechetna chlipnost, genž se zde wikonawa, ozdobu chramu tohoto ohizdnau čiňi (PT 1796)
L. duch n., n. duch zlý duch, diabol: s pričiny pak wypudeny ducha nesslechetného wssichny na kolena pokleknúcze Bohu dyky wzdáwaly (PeP 1769); sám nesslechetny duch pricházý mezy syny božj (KO 1782); subst n. m zlý, nečestný človek, podliak: k skrocenj, k trestanj nesslechetnjch pruty su (KoB 1666); odstup od nesslechetneho (SQ 1781); -e prísl k 1: že se nešlechetne a bez poradneho powolanj na faru wtyskam (HANDLOVÁ 1573); gezliže bj nesslechetne, nestatočne a nyedokonale se sprauwal, z mlina ma wypowedenj bitj (KRUPINA 1736); od zďegssich bil zpredku nesslechetňe zagan, nisstmenég gak potem pochitany w negukrutňegssém mučeňý swedčili (BR 1785); tolik hufúw lidu nesslechétne žiwot wedú (BlR 18. st); k 2: (Jakub Tele Bardejovčanom) zie gste neprawie a nesslechetnye vczinily nad panem mym panem Komorowskim (PODOLÍNEC 1455 E); maleficiose: zlostiwe, nesslechetne, zle, zlostne (KS 1763); -osť ž
1. podlosť, nečestnosť, nehanebnosť al. podlý nehanebný čin: swet márni plni wsseliakich nesslechetnosti, ustrkani gak na dobrem gmene, tak y na statku (RUŽOMBEROK 1667); ty lidé roky swé stráwili w neprawostéch a w nesslechetnostéch (MP 1718); iniqvitas: nepráwost, nesslechetnost, nesprawedliwost (KS 1763); (historia) w njchžto welebj ctnosti a tupj nesslechetnosti (StN 1785); (kráľ) gmenj pak geho cele skrze nesslechetnost zhromaždene zaugeti poručil (PT 1796)
2. zloba, zlostnosť, špatnosť: improbitas: zlost, nesslechetnost, nedobrotiwost; malitia: zlost, nesslechetnost (KS 1763); ze swogimi wlastnimi dcerama nesslechetnost spachal (BARDEJOV 1783); twogj poddanj rowně gako ty po mnohé nesslechetnosti trestání budau (StN 1785)
3. náb hriešnosť, bezbožnosť al. páchanie neprávostí: Búh mne potrestal pro nešlechetnost mú (ASL 1560/ 1603-04); domowe božj gegjch (jezuitov) nesslechetnosty gsu posskwrnenj (WO 1670); sám nesslechetný duch pricházý mezy syny božj: aby ge swu obýčegnu nesslechetnosti skormutil (KO 1782)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu