nečistota -y -tôt ž.
1. iba jedn. vlastnosť niečoho nečistého, nečistosť: n. pleti
2. špina (význ. 1): n. na sídliskách, žiť v n-e
3. odb. obyč. mn. nenáležité primiešaniny: n-y v roztoku
nečistota -ty -tôt ž.
nečistota -ty -tôt ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť, stav niečoho nečistého, pokrytého špinou; op. čistota: odpudzujúca n. rúk; kritizovať nečistotu parkov; Zákazníci sa sťažovali na katastrofálnu nečistotu hľadiska. [J. Lenčo] 2. ▶ niečo špinavé, nečisté, vzniknuté znečistením; syn. špina: hrubá, stará, usadená n.; obraz pokrytý nánosom nečistoty; spláchnuť, zmyť nečistotu; čistiaci prostriedok na nečistoty obsahujúce oleje a tuky; dať do umývadla lapač nečistôt; Mal rád košele tmavších farieb, lebo sa v nich strácala nečistota. [J. Kot]; Uprostred záhrady hŕba suchého lístia, papierov a všelijakej nečistoty. [V. Šikula] 3. i odb. obyč. pl. ▶ nežiaduce prímesi, cudzie prvky, časti a pod. v niečom: mechanické nečistoty v kvapaline; zabrániť usadzovaniu nečistôt; filtrovaním zbaviť roztok drobných nečistôt; Nebezpečné môže byť, ak natankujete palivo, ktoré obsahuje nečistoty. [HN 2010] 4. bibl., náb. ▶ v židovskom náboženstve rituálna indispozícia zamedzujúca konať posvätné úkony; v kresťanskom ponímaní porušovanie morálnych zásad v pohlavnej oblasti, nedodržiavanie cnosti čistoty; syn. nemravnosť, hriešnosť; op. čistota, bezúhonnosť: hriech nečistoty; skrývať svoju nečistotu
nečistota 1. vlastnosť niečoho nečistého • nečistosť: nečistota, nečistosť pleti; nečistosť, nečistota tónu
2. p. špina 1
špina 1. niečo špinavé, nečisté, usadené, rozložené, porozhadzované po povrchu niečoho • nečistota: mať špinu, nečistotu za nechtami; dlážka zanesená špinou; nečistota na sídliskách; žiť v nečistote • nečin: mať v byte nečin • znečistenina (znečisťujúce látky): zbaviť vodu znečistenín • kal (drobné čiastočky nečistoty vo vode al. usadené na jej dne): kal v potoku • expr. hnoj: na ulici samý hnoj • expr. maras • kniž. brud: rieka plná brudu • hrub. svinstvo: nosiť svinstvo do bytu • expr. chliev • subšt. svinčík: nechať za sebou svinčík
2. p. nemravnosť, podlosť 3. p. podliak
nečistota, -y, -tôt ž.
1. niečo nečisté, špinavé, špina: Zápach nečistoty a zdusenosti ho zavial. (Tim.) Vo dvoroch všelijakého haraburdia a nečistoty. (Ráz.);
2. odb. obyč. v mn. č. cudzie primiešaniny v niečom: n-y v obilí (napr. semená buriny ap.);
3. bez mn. č. vlastnosť niečoho nečistého, nečistosť: n. pleti; n. zovňajška (Fr. Kráľ)
necistota p. nečistota
nečistota ž. (ňecistota) špina, neporiadok: Naliale zme tam vodu a šecká ňečistota višla navrch, to, čo sa s teh makovičkov namrvilo, a ďeaká mĺkvina (Čelovce MK); Ňecistotu bolo viďeťi už na dvóre (Bánovce n. Bebr.); Najprú vipusťili š črév tú ňečistotu, té hovénká, potom ich prevráťili a umívali dlho (Lapáš NIT); To bolo tam: ňečistota, smeťí, pliev - jako v humňe (Riečnica KNM) F. cistota - pou̯ života, ňecistota - ceľí (Králiky BB) - žartovné vyjadrenie pri nedodržaní al. pri príliš úzkostlivom dodržiavaní čistoty
nečistota ž 1. niečo nečisté, špinavé, špina: aby se s ny (doskou) koryto prykrylo, aby necžistota do brecžky newpadla; necžistota tam (v pivnici) se nachazela (TRENČÍN 1586; 1694); wolyary na tragalach hnog a nečistotu winašegi (KoA 17. st); skrz dycháni pohltnutá nečistota se mezy krew wbige (VOv 1779); zabraňuje se tak tež ovoce neb nejaku nečistotu do kupele hazeti (S. TEPLICA 1799 CM); x. pren zo smradu a nečistoty hríchuw powstati možete (MK 18. st) 2. prímesok v niečom: scoria: necistota w stribre, zlate (NP 17. st) troska; solwug to potom w deždoweg distillowaneg wode, až se wssecka necistota usadj (OCh 17. st); gramia: nečistota očna hnis; mucus: nečistota nosová hlien, sopeľ (KS 1763) 3. necudnosť, smilstvo, nemravnosť; hriešnosť: skrze takowu necžistotu a hriech sodomsky (BAg 1585); jezdliby mistr aneb pacholek v nečistote aneb zjevnem kurevstvi postiženy byl (CA 1617 CM); strasliwima ruháňy, zlorečenstwym, wsseligaku nečistotu plné su knyhi Calvina (PP 1734); swedomi zle a srdce z necistotami zakalene (MS 1758); nečistota gest nepořádná žádost po tělesné rozkosi (WK 1779); Gežiss hrichy nasse, nečistotu nassu styral (SJ 18. st) 4. náb niečo rituálne nečisté, čo vylučuje človeka z náboženského života (napr. menštruácia, popôrodný stav): paklyze porody dewecžku, necžista bude za dwe nediely, wedle obicžege necžistoty ženske (BAg 1585); kdyby se (človek) dotkel ňečeho z nečistoti lidskég, poddany bude hrychu (KB 1757)