nečistota -ty -tôt ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť, stav niečoho nečistého, pokrytého špinou; op. čistota: odpudzujúca n. rúk; kritizovať nečistotu parkov; Zákazníci sa sťažovali na katastrofálnu nečistotu hľadiska. [J. Lenčo]
2. ▶ niečo špinavé, nečisté, vzniknuté znečistením; syn. špina: hrubá, stará, usadená n.; obraz pokrytý nánosom nečistoty; spláchnuť, zmyť nečistotu; čistiaci prostriedok na nečistoty obsahujúce oleje a tuky; dať do umývadla lapač nečistôt; Mal rád košele tmavších farieb, lebo sa v nich strácala nečistota. [J. Kot]; Uprostred záhrady hŕba suchého lístia, papierov a všelijakej nečistoty. [V. Šikula]
3. i odb. obyč. pl. ▶ nežiaduce prímesi, cudzie prvky, časti a pod. v niečom: mechanické nečistoty v kvapaline; zabrániť usadzovaniu nečistôt; filtrovaním zbaviť roztok drobných nečistôt; Nebezpečné môže byť, ak natankujete palivo, ktoré obsahuje nečistoty. [HN 2010]
4. bibl., náb. ▶ v židovskom náboženstve rituálna indispozícia zamedzujúca konať posvätné úkony; v kresťanskom ponímaní porušovanie morálnych zásad v pohlavnej oblasti, nedodržiavanie cnosti čistoty; syn. nemravnosť, hriešnosť; op. čistota, bezúhonnosť: hriech nečistoty; skrývať svoju nečistotu