nečestný príd. kt. je v rozpore s požiadavkami čestnosti; bezcharakterný: n. človek, n. čin, n-á súťaž;
nečestne prísl.;
nečestnosť -i ž.
1. iba jedn. k nečestný
2. nečestný čin, skutok: dopustiť sa n-í
nečestnosť -ti -tí ž.
nečestnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto nekoná čestne, poctivo, kto porušuje morálne zásady; syn. nestatočnosť; bezcharakternosť, podlosť; op. čestnosť, statočnosť: n. obchodníkov; odhaliť n. hry, súťaže; potrestať n. pri skúške, v športe; usvedčiť politika z nečestnosti; bojovať proti nečestnosti; kryť n. svojho partnera; Kde sa zahniezdila zrada a nečestnosť, tam neslobodno mlčať. [Anton Hlinka] 2. ▶ nečestný, podlý čin, skutok: dopúšťať sa nečestností; zapliesť sa do všelijakých nečestností; nikdy by nespáchal takú n.; V takejto chvíli ležala zástava bojovníkov proti nečestnostiam v slovenskej politike v prachu na ulici. [InZ 2003]
nečestnosť p. podlosť
podlosť podlý čin, podlé správanie • podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactva • bezcharakternosť • mrzkosť • nečestnosť • nehanebnosť • nemravnosť • ničomnosť • expr.: naničhodnosť • špina • špinavosť • darebáctvo • lotrovstvo • lotrovina • pejor. oplanstvo • hovor. pejor.: gaunerstvo • hnus • hnusobstvo • hrub. svinstvo
nečestný príd. nevyhovujúci požiadavkám cti, čestnosti, charakternosti: n. človek, n-é konanie; Mišo prezýval Anču nečestným menom. (Taj.);
nečestnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niečoho nečestného;
2. niečo nečestné (skutok, čin)
nečestnosť ž. nov. nečestný čin, skutok, bezcharakternosť: Ňečesnos_ťa zabije (Králiky BB); Od ňeho bi son takúto ňečesnozď ňečakala (Lapáš NIT)