neústupčivo 2. st. -vejšie prísl.
neústupčivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ neústupčivým spôsobom, so sklonom nepopustiť, neustúpiť, neurobiť ústupky, zanovito, tvrdohlavo; syn. neústupne; op. ústupčivo: n. zavrtieť hlavou; Sestra vyzerala prísne a neústupčivo. [V. Mináč]; Žiadala som mesto o pridelenie tohto bytu čoraz častejšie a neústupčivejšie. [NB 2005]
neústupčivý príd. ktorý nie je ústupčivý, nechce ustúpiť, popustiť zo svojho stanoviska, nepoddajný, neústupný, nie povoľný: n. človek, n-á povaha;
neústupčivo prísl.;
neústupčivosť, -ti ž.