neústavný príd. kt. je v rozpore s ústavou, protiústavný: n. krok poslanca
neústavný -ná -né príd.
neústavný -ná -né príd. práv. ▶ ktorý je v rozpore s ústavou, so základným zákonom štátu; op. ústavný: sťažnosť proti neústavnému rozhodnutiu; neústavné obmedzenie vlastníckych práv občanov; riešiť spor neústavnou cestou; postupovať neústavným spôsobom; uchýliť sa k neústavným krokom; kritici označili zákon ako n.
neústavný príd. ktorý nie je ústavný, nezhodujúci sa s ústavou: Snem uhorský centralizáciu neústavnú nenahradí centralizáciou ústavnou. (Vlč.)