neúnavný príd. kt. neberie ohľad na únavu, vytrvalý, neúmorný: n. pracovník, n-é úsilie;
neúnavne prísl.: n. cvičiť;
neúnavnosť -i ž.
neúnavne 2. st. -nejšie prísl.
neúnavne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ vykonávajúc (obyč. dlhší čas so zaujatím) nejakú činnosť bez prejavenia únavy, zotrvávajúc, nepoľajuvúc v činnosti; syn. vytrvalo: n. pracovať; n. hľadať, objavovať súvislosti medzi javmi; n. propagovať ľudové umenie; fanúšikovia n. povzbudzujú súťažiacich; pes n. aportoval; ešte neúnavnejšie a s väčšou vervou sa pustili do práce 2. ▶ trvajúc dlhší čas bez prestania; syn. vytrvalo, nepretržite: na okno n. bubnujú kvapky dažďa; [Hodiny] neúnavne tikajú. [D. Hevier]
neúnavný príd. nepodliehajúci únave al. konaný bez únavy, neúmorný: n. človek, n. pracovník; n-á práca, n-á vytrvalosť, n-é cvičenie;
neúnavne prísl.: n. pracovať;
neúnavnosť, -ti ž.
neúnavný príd. vytrvalý, húževnatý, neúmorný: Mi sme bili neúnavní f práci (Stupava BRA); Ňeúnavní sa vo vimíšlaňí sprostosťí (Lapáš NIT); neúnavne prísl.: Ešťe furd ňeúnavňe naháňá robotňíkov na stavbu domu (Golianovo NIT)