neúctivosť -ti ž.
neúctivosť -ti ž. (i ku/voči komu, k/voči čomu) ▶ neprejavovanie úcty, zdvorilosti, pozornosti, vážnosti niekomu, niečomu; vlastnosť niečoho neúctivého, znevažujúceho, neúcta; syn. nezdvorilosť; op. úctivosť: n. k ženám; nárast neúctivosti, ba až arogancie voči dospelým; n. k životu; dopúšťať sa neúctivosti voči verejnosti; ospravedlnila sa za n. svojej poznámky; bola to vyslovená n.; Svojrázne nadšenie tak vyznelo ako prejav neúctivosti, ako napokon každé skákanie do reči. [Sme 1993]
neúcta nedostatok úcty • neúctivosť: neúcta, neúctivosť k starším • nepozornosť • nezdvorilosť: nezdvorilosť mladých ľudí • opovrhnutie (neúcta spojená s pohŕdaním): prejav opovrhnutia • dešpekt: pozrel sa naňho s dešpektom
neúctivosť p. neúcta
neúctivý príd. neprejavujúci úctu, nezdvorilý: n. človek; n-é správanie, chovanie; n-á myšlienka (Vaj.);
neúctivo prísl.;
neúctivosť, -ti ž.