neúctivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
neúctivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ neprejavujúci úctu, zdvorilosť, pozornosť, vážnosť; znevažujúci niekoho, niečo; syn. nezdvorilý; op. úctivý: neúctivé a nemiestne správanie; n. a neochotný personál reštaurácie; neúctivé zaobchádzanie so štátnou vlajkou; n. postoj voči cirkvi; zhovárať sa neúctivým tónom; byť n. k rodičom; spôsob komunikácie bol mimoriadne n. voči klientom; je veľmi neúctivé odísť bez rozlúčky; k svojmu okoliu bol čoraz nezodpovednejší a neúctivejší
neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanie • nevychovaný • kniž. nespôsobný • netaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanie • nezdvorilý • neúctivý • negalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveď • hovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsoby • nemravný • neporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievča • neprístojný • nemiestny • kniž. impertinentný • zastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žarty • uličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúsky • necudný • lascívny • pejor.: obscénny • oplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavy • dvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážky • hrubý • drsný • vulgárny • ordinárny • expr.: klzký • šmykľavý • mastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slová • hovor.: mrzký • škaredý • ošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy! • surový • expr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávky • pren. pejor.: svinský • sviniarsky
neúctivý p. neslušný, nevychovaný
nevychovaný ktorý nemá dobrú výchovu; ktorý svedčí o zlej výchove (op. vychovaný, slušný) • neslušný: nevychované, neslušné deti; má nevychované, neslušné spôsoby • kniž. nespôsobný • hovor. expr. nemóresný: nespôsobný, nemóresný človek • expr.: nepodarený • nevydarený • zastar. nezdarný: nepodarený, nevydarený syn; nezdarné deti • nezdvorilý • neúctivý (op. zdvorilý, úctivý): nezdvorilá, neúctivá mládež • hrubý • surový • expr. grobiansky • pejor. chrapúnsky (bez uhladenosti, bez jemných spôsobov, mravov): hrubý, surový chlap; grobianske správanie • hovor. expr.: neokresaný • neotesaný • neogabaný • neokrôchaný (bez potrebnej spoločenskej výchovy): neokresaný, neokrôchaný mladík; mať neokresané, neotesané vystupovanie
neúctivý príd. neprejavujúci úctu, nezdvorilý: n. človek; n-é správanie, chovanie; n-á myšlienka (Vaj.);
neúctivo prísl.;
neúctivosť, -ti ž.
neúctivý príd. (neuctiví) neprejavujúci úctu, nepozorný: Tod Andro je neuctiví (Kameňany REV); Čo si takí ňeucťiví voči pána učiťelovi, jak sa to chováš?! (Golianovo NIT); neúctiví človek (Lukáčovce HLO)
neúctivý, neuctlivý [-(t)l-] príd 1. (o správaní, konaní) kt. neprejavuje úctu, poctu, nenáležitý, hrubý, nemravný: indecens: nespúsobny, nepristrogny, neuctiwy, nenáležity; irreverens: nestydliwy, nemráwny, neuctiwy (KS 1763); kasstil, w kterem ten neuctiwj syn biwal (MiK 18. st); irreverens, qui non colit alios: nevctliwý (PD 18. st) 2. (o reči a pod.) znevažujúci, potupný: Adam Prcutik neuctiwe slova dobrym lidem mlovi (PAPRADNO 1673 LP); velyo nyeutzlyivich hvari (DŽ 1752); Huszar prytom reči usstipačne a neuctiwe Geg Milosti howoril (TURIEC 1761); Lehocky mnohe neuctiwe wecy gemu (krčmárovi) mluwil (PONIKY 1795) 3. nepočestný, (o dieťati) nemanželský: Anna (N), neuctiwa zena majúca nemanželské dieťa; syn Joseph, slobodný syn Annj neuctiwy (PREŠOV 1784); Anna Kaschiha, slobodna z Hmelowa, preto zaaresstowana, že swe neuctiwe dite zamordowala, wipustena (PREŠOV 1784; 1786); -e prísl k 1: in urbane: nemrawňe, neuctiwe, neprjstrogňe, nespúsobňe (KS 1763); (Ježiša) muže bezbozny neuctiwe chjtili (BlR 18. st) L. n. sa mať, preukazovať oproti komu nenáležite, neprístojne sa správať: geho wlastne usta ho zradily, že sa neuctiwe mel naproti otcy; (Ďuro Kapusta) oproty sl. magistrátu neuctiwe se proukazal (PONIKY 1793); -osť ž 1. nepočestnosť, nevhodnosť, nemravnosť: kdož bude mocý spisat nestudnosti, neuctiwosti, ktere se na swatých mistach, w kostolich pachagj (SK 1697); irreverentia: nemráwnost, neuctiwost, nepočestnost; immodestia: nemráwnost, neuctiwost, nepočéstnost (KS 1763) 2. znevažovanie, potupovanie: na tu potupu a neuctiwost Kristowu nemohlo hledet slunce (BARDEJOV 1783); weľkú neucťliwosť preukazuge Kristu (BN 1796) L. mať v n-i nevážiť si: denobilito: w neuctiwosti mám (KS 1763); učiniť n. v chráme dopustiť sa zneuctenia, znesvätenia: pre neuctiwost w chrame boskom učinenu (MK 18. st); Filip, spanielski monarcha, pre neuctiwost w chrame boskom učinenu dwoch sluzebnikuw aneb dworanuw swich od sebe odehnal (MK 18. st)