neúcta -y ž. nedostatok úcty, neúctivosť, nepozornosť: n. k starším
neúcta -ty ž.
neúcta -ty ž. (i ku/voči komu, k/voči čomu) ▶ nedostatok prejavu úctivosti, zdvorilosti, pozornosti, vážnosti; zneváženie niekoho, niečoho; syn. nezdvorilosť; op. úcta: n. k rodičom, k ženám; n. voči voličom; nízke právne vedomie a n. k zákonom; absolútna n. k ľudskému životu; prejav veľkej neúcty k hlave štátu; ohradiť sa voči neúcte; jeho správanie svedčí o neúcte k tradičným hodnotám; n. človeka k človeku spôsobuje agresivitu
neúcta nedostatok úcty • neúctivosť: neúcta, neúctivosť k starším • nepozornosť • nezdvorilosť: nezdvorilosť mladých ľudí • opovrhnutie (neúcta spojená s pohŕdaním): prejav opovrhnutia • dešpekt: pozrel sa naňho s dešpektom
neúcta, -y ž. neúctivý spôsob správania, nepozornosť voči niekomu, nedostatok úcty, neúctivosť: To je neúcta i pánu Adamovi, celej famílii preukázaná. (Kal.)
neúcta ž. (neucta) nedostatok úcty, neúctivosť, nepozornosť: Velkú neuctu mu preukázali, koj psíka zo stóka ló zdúrili (Ratková REV); Tolká ňeúcta voči tín starín luďon, čo ho vichovali, as srcce bolí človeka (Lapáš NIT)
neúcta ž, neuctenie [-í] s nedostatok úcty, znevažovanie: mystr, gemuž by se takowa neucta stala (CA 1697); nádeg tato pro kriwdu a nevctenj weliké opět se promenila (ŽP 1788); nekdo smrtedlňe hrešil pre neuctenj (BN 1789); wj farizeowe, mne ste weliku neuctu učjnilj tym, že mne diabelnikem nazjwate (CS 18. st); dedecus: nevcta (PD 18. st)