nazvať -e -ú dok. dať názov, pomenovať: n-li ho Ján(om), n-li po ňom ulicu
● n. (niečo, veci) pravým menom otvorene, priamo sa o niečom vyjadriť;
nedok. nazývať -a volať, pomenúvať: tieto rastliny n-me teplomilné
// nazývať sa kniž. menovať sa, volať sa
nazvať sa -ve sa -vú sa -vi sa! -val sa -vúc sa -vanie sa dok.
nazvať -ve -vú -vi! -val -vúc -vaný -vanie dok.
nazvať sa -ve sa -vú sa -vi sa! -val sa -vúc sa -vanie sa dok. (ako; kým, čím) ▶ dať si meno, označiť sa nejakým menom, názvom: nazval sa večným optimistom; určite by sa nenazvala milovníčkou adrenalínových športov; chlapci začali spolu vystupovať, nazvúc sa hudobnou skupinou; A ja si na sklonku života aj pri svojej príslovečnej skromnosti dovoľujem nazvať sa pravým mužom. [P. Vilikovský] ▷ nedok. ↗ nazývať sa
nazvať -ve -vú -vi! -val -vúc -vaný -vanie dok. (koho, čo ako; koho, čo kým, čím) ▶ dať niekomu, niečomu názov, meno, slovne označiť; syn. pomenovať: n. niečo eufemisticky, familiárne, ironicky, posmešne, žartovne; n. niekoho hlupákom, klamárom, zbabelcom; nazvali ho po otcovi Michal; poviedka je nazvaná veľmi výstižne; umiestnenie v súťaži by sme nenazvali úspechom; v komunite ho nazvali brat Andrej; Dva razy ma nazval fajn chlapcom, ale ani raz chlapom. [H. Zelinová]; Zapáčila sa mu na prvý pohľad, hoci by sa nedala nazvať krásavicou. [K. Lászlová]; Jeho slová nemožno nazvať inak než prorockými. [Slo 2002] ◘ fraz. nazvať veci pravým menom otvorene, priamo sa o niečom vyjadriť ▷ nedok. ↗ nazývať
nazývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (ako) ▶ mať nejaké meno, nejaký názov; syn. volať sa: ako sa nazýva táto dolina?; tento ker sa neodborne, ale výstižne nazýva zlatý dážď; Po obede bolo prvé stretnutie so psychológom. Program sa nazýval skupinová psychoterapia. [R. Sloboda] ▷ dok. ↗ nazvať sa
nazývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (koho, čo ako; koho, čo kým, čím) ▶ používať pre niekoho, pre niečo nejaké meno, nejaký názov; označovať niekoho, niečo nejakým menom, volať; syn. pomenúvať: hanlivo, nenávistne n. niekoho zradcom; neprávom, ironicky, posmešne ho nazývajú žobrákom; obyvatelia mesto právom nazývajú mestom obuvi; nosí topánky nazývané balerínky; familiárne ma kolegovia nazývajú Imre; Eskimáci sami seba nazývajú Inuiti, Inuitmi; Bála sa samoty, ktorú dnes nazývame izoláciou. [L. Ballek]; Túto oblasť v strednom Taliansku Etruskovia nazývali Krajina vína, teda Enotria. [HN 2008] ▷ dok. ↗ nazvať
nazvať p. pomenovať 1, 2
osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy
2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy
3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho
4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími
pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otca • hovor. okrstiť: okrstili ho až neskôr • pomenovať • nazvať: pomenovať, nazvať nové sídlisko • označiť: označil chlapca hanlivým menom
pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrej • pokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovi • nazvať: ulicu nazvali po známom básnikovi • prezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkom • kniž. denominovať
2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvať • označiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menom • otitulovať: otituloval ho veľkomožným pánom • osloviť: Ako vás mám osloviť? • povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná pani • vyhlásiť: vyhlásili ho za zradcu • zastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)
nazvať, -e, -ú, rozk. -zvi dok. (koho, čo) dať niekomu, niečomu názov, meno, pomenovať: Riaditeľ mal Miša rád, nazval ho rebelantom. (Rys.); n. niečo (niekoho) pravým menom;
nedok. nazývať
|| nazvať sa dať si meno, pomenovať sa;
nedok. nazývať sa
nazývať, -a, -ajú nedok. (koho, čo)
1. používať pre niekoho, pre niečo nejaký názov, nejaké meno, oslovovať nejakým menom, volať: Nazývali ho objaviteľom krásy. (Bod.) Miluškou ju nazývajú. (Jes.) My to nazývame úpravou (platov). (Urb.)
2. kraj. prezývať: nepekne niekoho n.;
dok. k 1 nazvať
|| nazývať sa
1. používať pre seba nejaké meno, nejaký názov, volať sa: Darmo sa bude nazývať realistom. (Vaj.)
2. navzájom sa oslovovať nejakým menom, názvom: Vtedy im ak prichodilo „domine“ sa nazývať. (Bedn.);
dok. k 1 nazvať sa
zvať2, -zve, zvú (star. i zovie, zovú) zvaný, rozk. zvi nedok. kniž. (koho, čo kým, čím, ako) používať pre niekoho, niečo istý názov, meno, pomenúvať, volať, nazývať: Jano býva v tomto kúte hore na Čistine, ako zovú ten fliačik. (Pláv.) Jerguš nevedel, ako dedinu zovú. (Ondr.) Všetko pánom zovie na svete človeka. (J. Kráľ) chrámy zvané pagody; kráľ zvaný Matej; rieka zvaná Váh; z osady zvanej Drienok (Ondr.); Po hradskej si hvízda vojak mladý, vojak vyslúžilec, Macho zvaný. (Ráz.-Mart.);
dok. nazvať
|| zvať sa (kým, čím; ako) nazývať sa, volať sa, menovať sa: Svoj pestovať mrav, zvyky budeme a ostatné, čo zve sa výchovou. (Hviezd.) Vidíme námestie, čo Václavským sa zvalo. (Smrek) (Matica slovenská) zvala sa „jednotou milovníkov národa a života slovenského“. (Vlč.)
nazvať dok. strsl dať meno, pomenovať: A zme si to ťeľa nazvaľi Žemľa (Čelovce MK)
nazvať dk koho, čo (čím) dať názov, meno, pomenovať: protoz su ti dni nazwany pokoyne dni (ŽK 1473); kterak by ho mistr sselmu nazwal (TRNAVA 1549); drewenj obraz, gestly gest weliky, weliku modlu nazowyess (KoB 1666); ničemnu ženu gi (Kialičku) nazwala (KRUPINA 1692); v knížce, kterú nazwal tak: Promptuarium Evangelicum (ASL 1728) L. n. meno koho dať meno niekomu: nazwal Adam méno manželki swég Ewa (KB 1757); panna porodj syna a nazowe gmeno geho Emmanuel (CS 18. st); nazývať ndk: hora Dedowcom se nazywa (ZVOLEN 1567); (Sára) panem swogym ho nazýwala (BAg 1585); tieto prielohy naziwalj Ssipkowskie (KRUPINA 1642); pupence, ktery lide w nemeckem gaziku perljčkamy naziwagj (RT 17. st); dnawa zelyna ginače se naziwa bylina swateho Petra (HL 17. st); Thomass Jedliczka manzelku p. instansa zmrhalku nazywal (SKALICA 1729); nazvať sa dať si meno, pomenovať sa: Marya Panna se welice koryla pred Bohem, kdy se dewečka nazwala (SP 1696); nazývať sa ndk kým, čím menovať sa, volať sa: (pápež) poslal bulu, w njžto se Bohem nazjwa (RUŽOMBEROK 1600); negsy hoden mym synem naziwati se (PREŠOV 1666); wtedy tisyc razy blaznem se nazywati budeš (CDu 18. st)
nazývať, nazývať sa p. nazvať