nazrieť -ie -ú dok.
1. (krátko) pozrieť niekde, do niečoho, nahliadnuť: n. do obloka, do knihy
2. prísť na (krátku) návštevu, ohlásiť sa u niekoho: dávno si k nám nen-l
● n. niekomu do duše, do srdca spoznať ho;
nedok. nazerať
1. k 1: n. do obloka
2. zaujímať postoj, stanovisko, chápať: optimistické n-nie na život
nazrieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retie dok.
nazerať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (kam) ▶ zrakom niečo skúmať, zisťovať, zo zvedavosti sa dívať, často i potajomky al. cez nejakú prekážku; syn. pozerať sa: n. cez plot, spoza plota, pomedzi latky; n. cez kľúčovú dierku; n. niekomu ponad plece; n. pod posteľ, pod stôl; nazerať za roh; ustavične nazerá susedom do dvora; nedaj si n. do karát ↗ i fraz.; Opatrne prekračoval výkop a nazeral doň, čo je príčinou rozkopávky. [I. Habaj] □ práv. nazerať do spisu oprávnene sa oboznamovať s obsahom predmetných dokumentov 2. (na čo ako) ▶ zaujímať istý postoj, stanovisko k niečomu; posudzovať, ponímať, chápať niečo: n. na problémy kriticky, objektívne, pesimisticky; Oceňujem, že začínaš takto triezvo nazerať na toto nedorozumenie. [P. Janík]; Na kultúru sa často nazerá ako na niečo apolitické. [Slo 2002] 3. filoz. ▶ bezprostredne vnímať predmet (napr. u Kanta), ponímať, chápať ◘ fraz. nazerať niekomu do karát odhaľovať niečie zámery, úmysly ▷ dok. k 1 ↗ nazrieť
nazrieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retie dok. 1. (kam) ▶ pohľadom preniknúť k niečomu, do niečoho, krátko uprieť zrak na niečo, pozrieť sa: letmo, opatrne, potajomky, zvedavo n. do otvorených dverí; n. pod posteľ; n. do novín, do príručky; n. za roh; deti sa pokúšajú n. ponad plot; Bádateľom sa naskytla možnosť nazrieť hlbšie dovnútra kontinentu. [V. Krupa]; Šiel rovno k peci, nazrel do hrnca. [J. Blažková]; Priplichtí sa, nazrie cez plece čítajúcemu. [Ľ. Feldek] □ práv. nazrieť do spisu oprávnene sa oboznámiť s obsahom predmetných dokumentov 2. hovor. (ku komu; do čoho; na čo) ▶ na chvíľu niekam vojsť, nakrátko sa zastaviť niekde, u niekoho: n. občas k susedom; Koho navštíviť? Nazriem na poštu, zdá sa mi však, že tam majú veľa roboty. [V. Šikula]; Do fajčiarne nazrela sestrička s denníkmi. Rozdala ich a otvorila okná. [R. Sloboda] ◘ fraz. nazrieť niekomu do duše/do srdca spoznať skutočné zmýšľanie, duševné rozpoloženie niekoho; nazrieť niekomu do karát odhaliť zámery, úmysly niekoho; publ. nazrieť do kuchyne niečoho al. do niečej kuchyne získať informácie, ktoré zvyčajne nie sú určené verejnosti ▷ nedok. k 1 ↗ nazerať
nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho • pozrieť (sa) • podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do obloka • expr.: nakuknúť • naziznúť • kniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáru • ponazerať (postupne) • zalistovať (v knihe) • hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol
2. prísť na krátku návštevu • zastaviť sa • staviť sa • pristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedov • hovor. ohlásiť sa • expr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem
pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sa • uprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádza • hovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúť • kniž.: zhliadnuť • pohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľud • kniž.: vzhliadnuť • vzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieť • expr.: vykuknúť • vyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky strany • zazrieť • expr.: fľochnúť • zíznuť • zagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľochol • expr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieť • nakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimi • expr. šmihnúť (Hviezdoslav) • všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozreli • fraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)
2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať sa • obzrieť (si) • prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovar • popozerať (sa) • poobzerať (si) • poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeral • expr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očami • hovor. expr.: obmrknúť si • obkuknúť (si): obmrknúť si terén • kniž.: obhliadnuť (si) • poobhliadnuť (si) • porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sa • zaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka
3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sa • pohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vec • popozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách
4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať
zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť • zastať • zastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastavil • uviaznuť • zaviaznuť • zachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na strome • zaseknúť sa • zadrhnúť • zadrhnúť sa • hovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaproval • zaraziť sa • zapätiť sa • zháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v reči • pozastavovať sa • popristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali
2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať • staviť sa • pristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstave • zried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás! • ohlásiť sa • nazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičom • zotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tvári • pozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme
nazerať, -á, -ajú nedok.
1. (do čoho, kam) pozerať, hľadieť niekam, do niečoho: n. do obloka, n. do knihy, do kníh, do spisov; Nazeral zaskleným otvorom do pece. (Hor.); pren. Mesiac nazerá cez stromov tône. (Sládk.)
2. (na čo) posudzovať, ponímať, chápať niečo, zaujímať postoj, stanovisko k niečomu: n. na chyby kriticky; Myslím, že nazeráte na ich položenie príliš čierne. (Jil.)
3. filoz. (čo) bezprostredne poznávať objekt (napr. u Kanta);
dok. k 1 nazrieť
nazrieť, -zrie, -zrú, -zretie, rozk. -zri dok.
1. pozrieť (sa) niekam, do niečoho: n. do izby oblokom (cez oblok), kľúčovou dierkou (cez kľúčovú dierku), n. do knihy; n. do spisov; pren. Nazrelo slnko do okien (Vaj.) zasvietilo.
● n. niekomu do duše (do srdca), (až) na dno duše spoznať jeho zmýšľanie, dôkladne spoznať; hlboko n. do niečoho (napr. do nejakej problematiky) dôkladne preskúmať niečo, dôkladne sa oboznámiť s niečím; n. niekomu do kariet (karát) odhaliť, spoznať jeho zámery; hlboko (hlbšie) n. do fľaše (do pohára) vypiť si nad mieru, opiť sa;
2. (kam, zried. i koho) prísť niekam (k niekomu) na krátky čas, na krátku návštevu, zastaviť sa, ohlásiť sa niekde, u niekoho: Prešiel i deň, dva, že ani nenazrel k nemu. (Jégé) Nezdržala sa nazrieť starú tetku u Borievkov. (Tim.);
nedok. k 1 nazerať
|| nazrieť sa zried. pozrieť (sa): n. sa do zrkadla (Kuk.); pren. Náleží nazrieť sa do seba i kol seba. (Dobš.)
nazrieť dok. (krátko) pozrieť niekam, nahliadnuť: A potom nazreu̯ do te_jäskiňe (Srňacie DK); Makovice zme prekrajuvale a ver do každej zme nazrele, či e ňi (mak) červivej (Čelovce MK); Mahež aj do chliava nazrúč (Kameňany REV) F. hlboko do skľeňice nazreu̯ (Necpaly MAR) - opil sa
nazerať, nazerať sa p. nazrieť
nazierať sa p. nazrieť
nazrieť dk do čoho pozrieť niekam, do niečoho: gesliže do kralowskich syň a palacuw nazrete (MS 1758); nazerať ndk: czez dwere nazerala dnuka (KRUPINA 1734); giným do modlitebnj knihy nazýrat (RPM 1795); nazrieť sa pozrieť sa: nech se Geg Milost nazre do swogeg supplicatie (KOŠŤANY n. T. 1674); poslal som dost oplatok, nech sa nazru, gako sprawodliwo gsaudily (ABRAMOVÁ 1718); nazerať sa do čoho pozerať sa niekam: mnozy se naziragj do zrcadla žiwota zlych lidj (SR 17. st) napodobňujú ich; Anna obliekala a do zrkadla sa nazerala (KRUPINA 1735); predklada nam cirkew swatich, abi zme mi do gegich žiwota gakssto do srkadla sa nazgerali (SJ 18. st) aby sme ich napodobňovali