nazeranie -nia -ní s.
nazeranie -nia -ní s. 1. kniž. ▶ spôsob posudzovania niečoho, utváranie názoru, pohľad, stanovisko: podobné, rovnaké n. na problém; komplexné n. na situáciu; formovať, osvojiť si, zmeniť spôsob nazerania; líšia sa v nazeraní na život; hodnotiť niečo v duchu súčasného nazerania; základná zmena optiky nazerania na jednotlivé decéniá slovenskej kultúry [V. Mikula] □ práv. nazeranie do spisu procesné oprávnenie účastníkov pri oboznamovaní sa s priebehom konania 2. filoz. ▶ bezprostredné vnímanie predmetu (napr. u Kanta): empirické nazerania ▷ ↗ i nazerať
chápanie utváranie predstáv o objektívnej skutočnosti na základe poznania • kniž. ponímanie: správne chápanie, ponímanie demokracie • kniž. poňatie: nenáležité poňatie javu • nazeranie: moderné nazeranie na život
nazeranie p. chápanie, názor
názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľad • mienka: držať sa svojej mienky • úsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o veci • presvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčenie • zmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľania • hovor. teória: má na to svoju teóriu • kniž. nazeranie (Šoltésová) • predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavu • stanovisko • postoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci? • pohľad: realistický pohľad na udalosti • hlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlas • obraz: utvoriť si obraz o svete • zásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásady • hypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)
nazeranie, -ia str.
1. spôsob posudzovania niečoho, názor, stanovisko: U mňa nastúpilo dvojaké nazeranie na svet. (Šolt.); umelecké n. (Vaj.);
2. filoz. bezprostredné poznávanie objektu (napr. u Kanta)