Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nazvať -e -ú dok. dať názov, pomenovať: n-li ho Ján(om), n-li po ňom ulicu

n. (niečo, veci) pravým menom otvorene, priamo sa o niečom vyjadriť;

nedok. nazývať -a volať, pomenúvať: tieto rastliny n-me teplomilné

// nazývať sa kniž. menovať sa, volať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nazývať ‑a ‑ajú nedok.; nazývať sa

nazývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.


nazývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

nazvať sa -ve sa -vú sa -vi sa! -val sa -vúc sa -vanie sa dok. (ako; kým, čím) ▶ dať si meno, označiť sa nejakým menom, názvom: nazval sa večným optimistom; určite by sa nenazvala milovníčkou adrenalínových športov; chlapci začali spolu vystupovať, nazvúc sa hudobnou skupinou; A ja si na sklonku života aj pri svojej príslovečnej skromnosti dovoľujem nazvať sa pravým mužom. [P. Vilikovský]nedok.nazývať sa


nazvať -ve -vú -vi! -val -vúc -vaný -vanie dok. (koho, čo ako; koho, čo kým, čím) ▶ dať niekomu, niečomu názov, meno, slovne označiť; syn. pomenovať: n. niečo eufemisticky, familiárne, ironicky, posmešne, žartovne; n. niekoho hlupákom, klamárom, zbabelcom; nazvali ho po otcovi Michal; poviedka je nazvaná veľmi výstižne; umiestnenie v súťaži by sme nenazvali úspechom; v komunite ho nazvali brat Andrej; Dva razy ma nazval fajn chlapcom, ale ani raz chlapom. [H. Zelinová]; Zapáčila sa mu na prvý pohľad, hoci by sa nedala nazvať krásavicou. [K. Lászlová]; Jeho slová nemožno nazvať inak než prorockými. [Slo 2002]fraz. nazvať veci pravým menom otvorene, priamo sa o niečom vyjadriť ▷ nedok.nazývať


nazývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (ako) ▶ mať nejaké meno, nejaký názov; syn. volať sa: ako sa nazýva táto dolina?; tento ker sa neodborne, ale výstižne nazýva zlatý dážď; Po obede bolo prvé stretnutie so psychológom. Program sa nazýval skupinová psychoterapia. [R. Sloboda]dok.nazvať sa


nazývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (koho, čo ako; koho, čo kým, čím) ▶ používať pre niekoho, pre niečo nejaké meno, nejaký názov; označovať niekoho, niečo nejakým menom, volať; syn. pomenúvať: hanlivo, nenávistne n. niekoho zradcom; neprávom, ironicky, posmešne ho nazývajú žobrákom; obyvatelia mesto právom nazývajú mestom obuvi; nosí topánky nazývané balerínky; familiárne ma kolegovia nazývajú Imre; Eskimáci sami seba nazývajú Inuiti, Inuitmi; Bála sa samoty, ktorú dnes nazývame izoláciou. [L. Ballek]; Túto oblasť v strednom Taliansku Etruskovia nazývali Krajina vína, teda Enotria. [HN 2008]dok.nazvať

nazývať používať meno niekoho, niečoho • volať: tieto rastliny nazývame teplomilné; volali ho starýhovoriť: hovorili jej babkapomenúvaťtitulovať (obyč. ako oslovenie): pomenúvali ho po mene; titulovali ho pán docentkniž.: menovaťzvať: vrch zvaný Stoh; vedel menovať veci pravým menomprezývať (používať prezývku): prezývali ho Uchom


nazývať sa p. volať sa


volať sa mať meno • nazývať sakniž.: menovať sazvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očováhovor. zastar. písať safraz. niesť meno po niekom/niečom


volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo snaohlášať saohlasovať saozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izbyvyvolávaťvykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku

2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať saohlasovať saozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú

3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domovpozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevuvyzývaťvyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu

4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovaťozývať saohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny

5. používať meno • nazývať: volali ho starkýkniž.: menovaťzvať: vrch zvali Grúňpomenúvaťoznačovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilnéoslovovaťtitulovať (o človeku): titulovali ho pán doktorprezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou

6. p. žiadať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nazvať, -e, -ú, rozk. -zvi dok. (koho, čo) dať niekomu, niečomu názov, meno, pomenovať: Riaditeľ mal Miša rád, nazval ho rebelantom. (Rys.); n. niečo (niekoho) pravým menom;

nedok. nazývať

|| nazvať sa dať si meno, pomenovať sa;

nedok. nazývať sa


nazývať, -a, -ajú nedok. (koho, čo)

1. používať pre niekoho, pre niečo nejaký názov, nejaké meno, oslovovať nejakým menom, volať: Nazývali ho objaviteľom krásy. (Bod.) Miluškou ju nazývajú. (Jes.) My to nazývame úpravou (platov). (Urb.)

2. kraj. prezývať: nepekne niekoho n.;

dok. k 1 nazvať

|| nazývať sa

1. používať pre seba nejaké meno, nejaký názov, volať sa: Darmo sa bude nazývať realistom. (Vaj.)

2. navzájom sa oslovovať nejakým menom, názvom: Vtedy im ak prichodilo „domine“ sa nazývať. (Bedn.);

dok. k 1 nazvať sa

nazývať nedok.
1. i neos. dávať meno, pomenúvať, volať, menovať: Ako ho nazejvajú? (Cinobaňa LUČ); Nazejvali zme hu (kravu) Soboňa (Čelovce MK); Šetko, šetko, aj zrno vizeralo jako reš, len sa to nazívalo ikrica (Riečnica KNM)
2. prezývať niekoho; nadávať niekomu: A tá íh začala nazívať: „Beťári, berťe sa von!`` (Krásna Hôrka TRS); F tej mrskej bunďičke hu iba nazívali škatrla (Kvačany LM); Ona ma potom nazejvala (Ábelová LUČ); Nazívala ma (Kociha RS)

nazvať dk koho, čo (čím) dať názov, meno, pomenovať: protoz su ti dni nazwany pokoyne dni (ŽK 1473); kterak by ho mistr sselmu nazwal (TRNAVA 1549); drewenj obraz, gestly gest weliky, weliku modlu nazowyess (KoB 1666); ničemnu ženu gi (Kialičku) nazwala (KRUPINA 1692); v knížce, kterú nazwal tak: Promptuarium Evangelicum (ASL 1728)
L. n. meno koho dať meno niekomu: nazwal Adam méno manželki swég Ewa (KB 1757); panna porodj syna a nazowe gmeno geho Emmanuel (CS 18. st); nazývať ndk: hora Dedowcom se nazywa (ZVOLEN 1567); (Sára) panem swogym ho nazýwala (BAg 1585); tieto prielohy naziwalj Ssipkowskie (KRUPINA 1642); pupence, ktery lide w nemeckem gaziku perljčkamy naziwagj (RT 17. st); dnawa zelyna ginače se naziwa bylina swateho Petra (HL 17. st); Thomass Jedliczka manzelku p. instansa zmrhalku nazywal (SKALICA 1729); nazvať sa dať si meno, pomenovať sa: Marya Panna se welice koryla pred Bohem, kdy se dewečka nazwala (SP 1696); nazývať sa ndk kým, čím menovať sa, volať sa: (pápež) poslal bulu, w njžto se Bohem nazjwa (RUŽOMBEROK 1600); negsy hoden mym synem naziwati se (PREŠOV 1666); wtedy tisyc razy blaznem se nazywati budeš (CDu 18. st)


nazývať, nazývať sa p. nazvať

Zvukové nahrávky niektorých slov

nazývať: →speex →vorbis
ako vás musím nazývať comme je dois vous appeler
čo vy nazývate umelcom que vous appelez un artiste
ho nazývate, v akej vous l'appelez, dans quelle
nazýva sibírska step, ktorá appelle la steppe sibérienne, qui
sa nazýva sibírska step on appelle la steppe sibérienne
sa niekoľko rokov nazýva on appelle depuis quelques années
to, čo vy nazývate ce que vous appelez
vy nazývate kultúrnym človekom vous appelez un homme civilisé
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu