Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

navzdor, navzdory kniž.

I. prísl. proti vôli, naprotiveň, napriek: robí mi to n.

II. predl. s D vyj. prípustku, napriek, vzdor: n. zákazu (odišiel)

III. iba navzdor tomu, že ... spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, napriek tomu, že: odporuje n. tomu, že nemá pravdu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
navzdor, navzdory prísl. i predl. s D

navzdory prísl. obyč. v spojení robiť navzdory

navzdory predl. s D

navzdory spoj. podraďovacia ako súčasť viacslovnej spojky navzdory tomu, že

navzdory1 prísl. obyč. v spojení robiť navzdorykonať proti vôli, želaniu niekoho, bez ohľadu na niekoho, na niečo, naprotiveň1, napriek1

navzdory2 predl. s D ▶ vyjadruje prípustkový vzťah, nepriaznivú okolnosť pre uskutočňovaný dej; syn. napriek2: konať n. dobrým radám; odišiel n. zákazu; konať n. nepriazni osudu; Možnože to náhle zaiskrí navzdory všetkým múdrym proroctvám. [J. Kantorová-Báliková]; Zobrali všetko, o čom boli presvedčení, že im to navzdory závetu spravodlivo prináleží. [InZ 2001]

navzdory3 spoj. podraďovacia ako súčasť viacslovnej spojky navzdory tomu, že ▶ vyjadruje prípustkový vzťah, napriek tomu, že: dal výpoveď n. tomu, že bol v práci úspešný; krajina je odkázaná na dovoz potravín aj n. tomu, že v poľnohospodárstve pracuje väčšina obyvateľov; Zlepšenie sme dosiahli navzdory tomu, že sme v druhom štvrťroku uskutočnili rozsiahle plánované generálne opravy. [Sme 2003]

-ry/446481±994: adverbiá 1. st. 33 navzdory/33

-ry/446481±994: prepozície nevok. 977 navzdory/977

-y/8672296±14290: prepozície nevok. 1341→977
+51
−0
navzdory/977

napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • napriekynavzdornavzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdorynaprotiveňprotihovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruczastar.: naprotinapriekornapriekory

2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdornavzdoryzried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániťnaprotiveňhovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evouzastar.: napriekornapriekorynespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátilproti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťažicez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volápri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil

3. p. krížom, naprieč 1


navzdor, navzdory p. napriek 1, 2, pri 6, proti 4


pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach


proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oprotinaproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodusmerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšievoči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mnena rozdiel od (koho, čoho)v protiklade kku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňovv porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazukniž.: navzdornavzdorykniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

5. p. naproti 2, 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

navzdor i navzdory prísl. i predl. s 3. p. proti vôli niekoho, naprotiveň, proti, naproti: Išla do nastaveného osídla mne navzdory. (Švant.) Ujec navzdor posvätným myšlienkam zasmial sa. (Tim.) Má sa azda dodržať prísaha navzdory všetkým prekážkam? (Fel.)

navzdor i navzdory prísl. (nazdor, nazduri) jzsl napriek, naprotiveň: Já vém, že len preto tam išla, abi mi to spravila nazduri (Lapáš NIT); Nazdor jej robí (Svätoplukovo NIT); A to nazduri spravev (Vieska n. Žit. ZM); Enom tebie nazduri ho nesce prodat (Skalica)

navzdory [naz-] prísl proti vôli niekoho, naprotiveň: lítala sem po poli, a to všecko mému premilému nazdory (AD 1770-90)


nazdory p. navzdory

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu