Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

navnivoč prísl. iba v spoj. ísť, vyjsť, prísť, vychodiť n. (s)kaziť sa, (z)ničiť sa: potraviny vyšli n. nazmar; vyniesť, obrátiť, obracať, priniesť n. (s)kaziť, (z)ničiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
navnivoč prísl.

navnivoč prísl.

navnivoč prísl. 1. iba v spojeniach ísť, prísť, vyjsť, vychádzať, vychodiť navnivočbyť bez úžitku, kaziť sa, skaziť sa, ničiť sa, zničiť sa: celá naša námaha, snaha vychádza n.; tohoročná úroda príde n.; snaží sa, aby jeho práca nakoniec neprišla n.; Čohokoľvek sa chytil, vždy sa mu všetko podarilo a nič nevyšlo navnivoč. [A. Habovštiak]
2. iba v spojeniach obrátiť, obracať, privádzať, priviesť navnivočmeniť, zmeniť na horšie, kaziť, skaziť, ničiť, zničiť: obracať n. výsledky práce druhých; priviesť všetok majetok n.; spálená, zrúcaná, navnivoč obrátená krajina [Š. Žáry]

/380295±2485 2.98: adverbiá 1. st. 19030 preč/15717 nanič/1376 obďaleč/1105 fuč/409 navnivoč/286 naprieč/102 nadostač/35

-oč/8669±93: adverbiá 1. st. 286 navniv/286

hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umieraťzomieraťmrieťkniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mordochnúťzdochýnaťexpr.: kapaťskapínaťkrepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepírujepadať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladuchradnúťslabnúťcivieťupadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnúodumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikaťtratiť sastrácať saodumieraťmiznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajúísť navnivočupadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč


navnivoč v spojení so slovesami prísť, prichádzať, ísť, vyjsť, vychodiť, obrátiť sa, obracať sa a pod. má význam zničiť sa, ničiť sa, pokaziť sa, kaziť sa, byť bez úžitku • nazmarvnivoč: všetka jeho námaha vyšla navnivoč, nazmar; po takom daždi sa všetka úroda obráti vnivočna skazuna nična mizinu: zle uložené potraviny sa obrátia na skazu; enormné úsilie vyšlo na nič, na mizinuhovor. žart.: na minďárena mindžárefraz. na psí tridsiatok (iba so slovesom vyjsť): celodenná robota vyšla na minďáre, na psí tridsiatok


pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovkypokaziťskaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovanímzničiťznivočiť: ľadovec zničil, znivočil úroduhovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredieopotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebovanézľahčiťdegradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedeniadevalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovofraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivočodb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)


zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

navnivoč prísl. v spojeniach: obrátiť (obracať), vyniesť (vynášať), doniesť (donášať), priviesť (privádzať), priniesť (prinášať) niekoho, niečo n. zničiť (ničiť); vyjsť, prísť (ísť, vychádzať, vychodiť) n. skaziť sa, zničiť sa, znivočiť sa (kaziť sa, ničiť sa, nivočiť sa)

nanivoč p. navnivoč


navnivoč, nanivoč i navnič prísl. (navnivošč)
1. celkom, načisto, úplne, nazmar: Dzedzina bula naňivoč soreta (Vydrník SNV)
F. privoďiď navňivoč (Mošovce MAR) - zničiť, pokaziť; tiato budovi tak prídú tu navnivošč (Kameňany REV) - schátrajú; tod oves šitog nanivoždž vinde (Brusník REV), šecká úroda višla naňivoč (Prochot NB), šetko vínďe naňivoč (Dol. Lehota DK), šetko to víďe navňivoč (V. Bielice TOP), šecko to višu̯o navňic (Brodské SKA), cala robota naňivodž višla (V. Šariš PRE), zarno mu višlo naňivoč (Richvald BAR) - zničí (zničilo) sa, vyjde (vyšlo) nazmar; višieu̯ navnivoč (Bobrovec LM) - dostal sa na mizinu, schudobnel; celá rodina prišla navnivoč (St. Hory BB) - zničila, rozpadla sa; obrátil nanivoč (Lukáčovce HLO), naňivodž obracil (V. Kazimír TRB), šicko naňivoč postavil (Brezina TRB) - zničil; priviedol na mizinu
2. biedne, zle, nanič: Dňeska jakośka naňivoč vipatraš (Spiš. Podhradie LVO)

nanivoč p. navnivoč


navnivoč [-voč, -več], nanivoč prísl:
L. obrátiť, priniesť, uviesť, zhubiť n. koho, čoho zničiť: Drasskousky Gabor gak dom tak y humno, wssecko nawnyweč obracga (ABRAMOVÁ 1706); (Paľo) geg powedel a wolal, pod czo mne naniwoč prinesess (HÔRKA 1724); (zločinci) pred twári ohne nawniweč uwedene byli (VP 1764); Gaborka mlin take nawniwoc zhubila (PUKANEC 18. st)
F. n. padnúť, prísť, vyjsť, zvaliť sa skaziť sa, zničiť sa: nass mizerny chotar nawniwecž prichadczy (KUBRÁ 1718); weczi gegi nawninočs wichodga (S. ĽUPČA 1733); geg portia navniveč a do zalohu sedliakum padla (PRÍBOVCE 1739); welikost celeho sweta nawniwec se zwali (GŠ 1758)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu