navnivoč prísl. iba v spoj. ísť, vyjsť, prísť, vychodiť n. (s)kaziť sa, (z)ničiť sa: potraviny vyšli n. nazmar; vyniesť, obrátiť, obracať, priniesť n. (s)kaziť, (z)ničiť
navnivoč prísl.
navnivoč prísl. 1. iba v spojeniach ísť, prísť, vyjsť, vychádzať, vychodiť navnivoč ▶ byť bez úžitku, kaziť sa, skaziť sa, ničiť sa, zničiť sa: celá naša námaha, snaha vychádza n.; tohoročná úroda príde n.; snaží sa, aby jeho práca nakoniec neprišla n.; Čohokoľvek sa chytil, vždy sa mu všetko podarilo a nič nevyšlo navnivoč. [A. Habovštiak] 2. iba v spojeniach obrátiť, obracať, privádzať, priviesť navnivoč ▶ meniť, zmeniť na horšie, kaziť, skaziť, ničiť, zničiť: obracať n. výsledky práce druhých; priviesť všetok majetok n.; spálená, zrúcaná, navnivoč obrátená krajina [Š. Žáry]
hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umierať • zomierať • mrieť • kniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mor • dochnúť • zdochýnať • expr.: kapať • skapínať • krepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepíruje • padať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladu • chradnúť • slabnúť • civieť • upadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnú • odumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera
2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikať • tratiť sa • strácať sa • odumierať • miznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajú • ísť navnivoč • upadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč
navnivoč v spojení so slovesami prísť, prichádzať, ísť, vyjsť, vychodiť, obrátiť sa, obracať sa a pod. má význam zničiť sa, ničiť sa, pokaziť sa, kaziť sa, byť bez úžitku • nazmar • vnivoč: všetka jeho námaha vyšla navnivoč, nazmar; po takom daždi sa všetka úroda obráti vnivoč • na skazu • na nič • na mizinu: zle uložené potraviny sa obrátia na skazu; enormné úsilie vyšlo na nič, na mizinu • hovor. žart.: na minďáre • na mindžáre • fraz. na psí tridsiatok (iba so slovesom vyjsť): celodenná robota vyšla na minďáre, na psí tridsiatok
pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sa • poškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilo • zničiť sa • znivočiť sa • porúchať sa: stroj sa porúchal • polámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámal • expr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralo • hovor. expr.: popsuť sa • zopsuť sa: výroba sa zopsula • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • hrub.: pokašlať sa • pokašľať sa • vulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazu • podľahnúť skaze • prísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivoč • potuchnúť • zatuchnúť • stuchnúť • vyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelo • preležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sa • zažltnúť: olej po čase zažltne
2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť sa • skaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazí • upadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sa • zlumpáčiť sa • zlumpovať sa • spanghartiť sa • zopsuť sa • popsuť sa • zopsiť sa • spodliť sa • spodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsuli • vulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský) • splaniť sa • splanieť: svet splanel • expr.: spľuhavieť • spľundravieť • expr. zried.: spľuhačiť sa • spaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačia • pren. pejor.: zgrmančiť sa • zgrmaniť sa • expr. zried. skoprdačiť sa
znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovky • pokaziť • skaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovaním • zničiť • znivočiť: ľadovec zničil, znivočil úrodu • hovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredie • opotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebované • zľahčiť • degradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedenia • devalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovo • fraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivoč • odb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)
zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu
2. p. utrápiť
navnivoč prísl. v spojeniach: obrátiť (obracať), vyniesť (vynášať), doniesť (donášať), priviesť (privádzať), priniesť (prinášať) niekoho, niečo n. zničiť (ničiť); vyjsť, prísť (ísť, vychádzať, vychodiť) n. skaziť sa, zničiť sa, znivočiť sa (kaziť sa, ničiť sa, nivočiť sa)
nanivoč p. navnivoč
navnivoč, nanivoč i navnič prísl. (navnivošč) 1. celkom, načisto, úplne, nazmar: Dzedzina bula naňivoč soreta (Vydrník SNV) F. privoďiď navňivoč (Mošovce MAR) - zničiť, pokaziť; tiato budovi tak prídú tu navnivošč (Kameňany REV) - schátrajú; tod oves šitog nanivoždž vinde (Brusník REV), šecká úroda višla naňivoč (Prochot NB), šetko vínďe naňivoč (Dol. Lehota DK), šetko to víďe navňivoč (V. Bielice TOP), šecko to višu̯o navňic (Brodské SKA), cala robota naňivodž višla (V. Šariš PRE), zarno mu višlo naňivoč (Richvald BAR) - zničí (zničilo) sa, vyjde (vyšlo) nazmar; višieu̯ navnivoč (Bobrovec LM) - dostal sa na mizinu, schudobnel; celá rodina prišla navnivoč (St. Hory BB) - zničila, rozpadla sa; obrátil nanivoč (Lukáčovce HLO), naňivodž obracil (V. Kazimír TRB), šicko naňivoč postavil (Brezina TRB) - zničil; priviedol na mizinu 2. biedne, zle, nanič: Dňeska jakośka naňivoč vipatraš (Spiš. Podhradie LVO)
navnivoč [-voč, -več], nanivoč prísl: L. obrátiť, priniesť, uviesť, zhubiť n. koho, čoho zničiť: Drasskousky Gabor gak dom tak y humno, wssecko nawnyweč obracga (ABRAMOVÁ 1706); (Paľo) geg powedel a wolal, pod czo mne naniwoč prinesess (HÔRKA 1724); (zločinci) pred twári ohne nawniweč uwedene byli (VP 1764); Gaborka mlin take nawniwoc zhubila (PUKANEC 18. st) F. n. padnúť, prísť, vyjsť, zvaliť sa skaziť sa, zničiť sa: nass mizerny chotar nawniwecž prichadczy (KUBRÁ 1718); weczi gegi nawninočs wichodga (S. ĽUPČA 1733); geg portia navniveč a do zalohu sedliakum padla (PRÍBOVCE 1739); welikost celeho sweta nawniwec se zwali (GŠ 1758)