navigácia -ie ž.
1. vedenie plavidiel, lietadiel po určenej trati a určovanie ich polohy
2. vedenie správnym smerom v zložitej situácii: n. auta vo veľkomeste; publ. n. spoločnosti;
navigačný príd.: n. prístroj
navigačný -ná -né príd.
navigačný -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s navigáciou, vedením plavidla, lietadla al. automobilu po stanovenej trase, určovania jeho polohy, rýchlosti, času do cieľa a pod.; používaný pri navigácii: n. prístroj; navigačné zariadenie; navigačné pomôcky, pokyny; navigačná družica umelá družica Zeme určená na navigovanie na povrchu Zeme; n. softvér; hlasová navigačná aplikácia do mobilného telefónu; dopustiť sa navigačnej chyby; holuby majú dobré navigačné schopnosti □ dopr. satelitný navigačný systém navigačný systém používaný na určenie okamžitej polohy a poskytujúci presné časové údaje takmer kdekoľvek na Zemi pomocou zostavy satelitov na obežnej dráhe 2. ▶ slúžiaci na navigovanie, vedenie niekoho v neznámom prostredí k stanovenému cieľu, al. na usmerňovanie, usmernenie niekoho v zložitej, neprehľadnej situácii a pod.: smerové navigačné tabule v meste; Naše riešenie poskytne široké spektrum informačných a navigačných služieb pre návštevníkov šampionátu. [HN 2005] 3. inform. ▶ súvisiaci s navigáciou, umožňujúci rýchlu orientáciu využívaním hypertextových väzieb na pohyb medzi časťami jedného dokumentu: navigačné menu; navigačná lišta na webovej stránke
navigácia -ie ž. ‹l›
1. dopr. vedenie lodí, automobilov al. lietadiel po stanovenej trase a určovanie ich polohy
2. ekol. schopnosť živočíchov riadiť smer pohybu pri ťahoch
3. vod. upravený breh rieky, upravená hrádza;
navigačný príd.: n-é prístroje; n-é lodné svetlá;
navigačne prísl.: n. viesť lietadlo
navigácia, -ie ž. náuka o vedení a riadení plavidiel; vedenie, riadenie plavidla (zried. i lietadla);
navigačný príd.: n-é prístroje; n. dôstojník určujúci polohu lode, riadiaci smer plavby