Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

navariť dok.

1. varením pripraviť, uvariť: n. obed, n. guláša, večera je n-ená;

pren. expr. n. si spôsobiť si nepríjemnosť

2. zváraním pripevniť, privariť: n. držadlo

n. niekomu kašu (-e) spôsobiť nepríjemnosť; čo si kto n-í, nech si aj zje dôsledky vlastných činov treba znášať;

nedok. k 2 navárať -a, navarovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
navariť ‑í ‑ia dok.

navariť -rí -ria navar! -ril -riac -rený -renie dok.

navárať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie, navarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. tech. (čo (čím; na čo)) ▶ nanášať vrstvu nového materiálu na povrch základného materiálu, obyč. kovu, podobnou al. rovnakou technikou ako pri zváraní; zváraním s niečím spájať, privárať: n. automatom, klasickou technológiou; n. poškodené časti strojov; na železné sekery sa navarovalo kvalitnejšie oceľové ostriedok.navariť2


navariť si -rí si -ria si (ne)navar si! -ril si -riac si -renie si dok. expr. (čo; ø) ▶ spôsobiť si nepríjemnosti, mrzutosti: ale sme si navarili!; musí vydržať, čo si navaril; Zadrhnem ťa, ak si niečo navaríš. [I. Habaj]; Máš decko, navarila si si, staraj sa teraz sama o seba. [L. Ondriš]


navariť1 -rí -ria navar! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (čo/čoho; ø) ▶ varením pripraviť al. upraviť, obyč. jedlo, nápoj (často vo väčšom množstve); syn. uvariť: dobre, chutne, rýchlo n.; n. večeru, nedeľný obed pre celú rodinu; n. polievku, kašu; n. si čaju; n. si na dva dni; vždy je doma niečo navarené; Vošla som do kuchyne navariť paprikáša. [H. Zelinová]; Navarí, nakúpi, operie, vo všetkom si dá rady. [J. Beňo]; Navarím iba preňho plnú misu bryndzových halušiek. [V. Handzová]
2. expr. (komu (čo/čoho)) ▶ spôsobiť nepríjemnosti, mrzutosti: ale nám navarili!; Strašnej šlamastiky si mu navaril. [Milan Ferko]; [Ide] o galimatiáš, čo navarili tvoji priatelia. [E. Dzvoník]
fraz. navariť niekomu kašu/kaše spôsobiť nepríjemnosťparem. čo si kto navarí, nech si aj zje treba znášať dôsledky vlastných činov; čo sa doma navarí, nech sa doma [aj] zje domáce veci netreba vynášať na verejnosť; [nijaká] kaša sa neje taká horúca, aká sa navarí časom sa všetko zmierni, nikdy to nie je také zlé, ako sa spočiatku zdá


navariť2 -rí -ria navar! -ril -riac -rený -renie dok. tech. (čo (na čo)) ▶ naniesť nový materiál na povrch základného materiálu, obyč. kovu, podobnou al. rovnakou technikou ako pri zváraní; zváraním s niečím spojiť, privariť: n. odlomené držadlo na svietnik; navarený povlaknedok.navárať, navarovať

navariť 1. p. uvariť 1 2. p. zapríčiniť


uvariť 1. varením pripraviť al. upraviť (obyč. jedlo, nápoj): uvariť chutný obed; uvariť vodu na čajhovor. expr. ukuchtiť (jedlo): narýchlo niečo ukuchtilatrocha pejor.: uklochniťuklochtiť: uklochní, uklochtí hocičo, len aby bol pokojnavariťhovor. expr. nakuchtiťtrocha pejor.: naklochniťnaklochtiť (obyč. v dostačujúcej miere): navariť na dva dni; naklochnili, naklochtili pre celú rodinuprevariť (zohriať na bod varu, obyč. tekutinu): mlieko treba hneď prevariť, uvariťexpr. navyvárať (uvariť viac druhov jedál)

2. p. presvedčiť, prehovoriť 1, uhovoriť


zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastuzaviniťkniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinilexpr. navariť: sám si to navarilprivolaťkniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobupodnietiťvyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburupričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťažispôsobiťurobiťkniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?

p. aj spôsobiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

navariť1, -í, -ia dok. (čo, čoho) varením pripraviť, uvariť: n. obed, večeru, n. polievky, halušiek

hovor.: zjedz, čo si si navaril znášaj následky toho, čo si zapríčinil; n. si niečo spôsobiť, zapríčiniť si niečo nepríjemného; n. niekomu zlej (mrcha, mrzkej ap.) kaše (polievky) spôsobiť nepríjemnosti, zapríčiniť zlú, nepríjemnú situáciu; expr. n. niekomu krvavej polievky urobiť krvipreliatie, poraniť niekoho tak, že mu tečie krv

|| navariť sa (čoho i bezpredm.) veľa variť: Dosť sa navarila. (Tim.)


navariť2, -í, -ia dok. tech. (čo) naniesť zváraním vrstvu kovu na iný kov, privariť;

nedok. navárať, -a, -ajú i navarovať, -uje, -ujú

navariť dok.
1. csl pripraviť varením, uvariť: Dám ťi já cukríkou, mať švápki navariľi! (Dol. Lehota DK); Nahriali pálenki, navarili baraňini a mu̯áďenci sa začali okou̯o ďieuki vrtieť (Podkonice BB); Navariu̯o sa omáčki a biu̯o (Jablonové MAL); Zemnákvov hím navarím (V. Rovné BYT); I kuru zarezala a navarela poľeuki (Rozhanovce KOŠ); Śvekra navarila totej tunki a uš som nośila, ket kośiľi (Buglovce LVO)
F. navariľi zmo si peknej kaši (Rim. Píla RS) - dostali sme sa do nepríjemnej situácie; navarila si mrcha kaši (Králiky BB) - spôsobila si veľké nepríjemnosti; čo si chto navarí, ňech si aj zjé (Bošáca TRČ) - treba znášať dôsledky vlastných činov; čo sa doma navarí, ňech sa aj doma zé (Lapáš NIT) - rodinné problémy sa nemajú rozchyrovať; tam ťi ždi bola poľiouka navarená (Benice MAR) - o radodajnej žene; já ti navarím! (Lukáčovce HLO) - narobím ti nepríjemnosti, podkúrim ti; navarila jag na veśeľe (Sobrance) - veľa navarila
2. upravovať pôsobením ohňa; páliť (alkohol): Navarila sä s toho (liehu) páľenka, tú zmo slopaľi (Kokava n. Rim. RS); A ke_cvadba bola, páľenki navariľi (Dol. Kubín)
3. kováč. zváraním spojiť, privariť: De chíbäu̯o železo, navariu̯ sa kúsog z inieho železa (Zázrivá DK); navariď železá (St. Turá NMV)


navariť sa dok. veľa, často variť: Śved ňevidziu̯, keľo śe vi navarice (Závadka SOB)

navariť1 dk čo, čoho varením pripraviť väčšie množstvo niečoho, uvariť: s toho se nawarzilo pywa becžek 24 (TRENČÍN 1586); on pak zeptal se manželky: Čo si nawarila? (ŠTÍTNIK 1697); uradnik a ssefar magj dat 38 warek (piva) nawarit (K. N. MESTO 1692); nawar blenu (HK 18. st)
F. co sy nawaryl, to gez (SiN 1678); gako si nawaril, nyech tak ge (KRUPINA 1737) nech znáša následky svojich činov

navariť2 dk čo čím zváraním pripojiť, privariť: dal sem kowaczowy na prostredny kamen wretieno zelezom nawaryty (ZVOLEN 1651); -ovať ndk: nawarowal sem šest czakanow polamanich (P. BYSTRICA 1729)

nawariť nawariť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu