navštíviť -i dok.
1. vykonať návštevu (význ. 1, 2): n. priateľa, Bratislavu; n. výstavu
2. kniž. (po)stihnúť (význ. 1): n-la ho choroba, n-lo ich nešťastie;
nedok. navštevovať: priatelia sa n-jú; n. školu chodiť do školy
navštevovať sa -vuje sa vujú sa -vujte sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok.
navštevovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.
navštevovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ ktorý sa teší obľube návštevníkov, je predmetom navštevovania: obľúbené a často navštevované letné destinácie; turisticky navštevovanejšia je Barcelona a nie hlavné mesto Madrid; liečiť sa v našich najnavštevovanejších kúpeľoch; Dnes sú Delfy ešte navštevovanejšie ako za čias antického Grécka. [Pc 1998] ▷ ↗ i navštevovať
navštevovať sa -vujú sa -vujte sa! -vovali sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok. (ø; s kým) ▶ často, opakovane chodiť k niekomu na návštevu a prijímať jeho návštevy: príbuzní sa pravidelne navštevujú; kamarátky sa denne navštevovali; s bratom sa navštevovali zriedka; Obyvatelia bližších aj vzdialenejších ostrovov sa navzájom navštevovali. [V. Krupa]; Nezabudnite na seba. Môžete si písať. Môžete sa navštevovať. [Ľ. Feldek] ▷ dok. ↗ navštíviť sa
navštevovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (koho) ▶ chodiť k niekomu a zotrvať tam istý čas s cieľom niekoho vidieť, pozdraviť, pobudnúť s niekým z priateľstva, z úcty, z povinnosti a pod.: často, zriedka, príležitostne n. príbuzných, známych; denne n. chorého v nemocnici; Odsťahovala sa kamsi na druhý koniec republiky. Deti nenavštevovala ani nepozývala k sebe. [Slo 2002] 2. (čo) ▶ prichádzať na isté miesto s cieľom niečo vidieť, spoznať, na niečom sa zúčastniť: n. divadlá, koncerty; n. kultúrne, športové podujatia; veľmi rád navštevoval hrady, múzeá; najčastejšie navštevované kúpele sú Piešťany; Vysoké Tatry sa navštevujú po celý rok; V Ríme sú pamätné miesta, ktoré každoročne navštevujú státisíce pútnikov a turistov. [E. Macák]; Čoraz viac sme začali navštevovať hlavné mesto. [InZ 1999] 3. (koho, čo) ▶ (pravidelne) chodiť niekam, do nejakej inštitúcie, do nejakého zariadenia poskytujúceho isté služby, odbornú pomoc a pod.: n. knižnicu; n. strednú, vysokú školu študovať na strednej, vysokej škole; n. internetové stránky; n. nedeľné bohoslužby; n. kurzy, prednášky; triedu navštevuje 30 žiakov; zriedka navštevuje pohostinské zariadenia; Hubári navštevujú poradňu pomerne hojne. [Sme 1999]; Podľa štatistík muži navštevujú lekára štyrikrát menej ako ženy. [Pt 1999] 4. kniž. (koho) ▶ nepriaznivo, negatívne niekoho zasahovať, stíhať: Útrapy a strasti ma navštevovali v hojnej miere. [J. Lenčo] ◘ parem. koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje ▷ dok. ↗ navštíviť
navštíviť sa -via sa navštívte sa! -vili sa -viac sa -venie sa dok. (ø; s kým) ▶ prísť jeden k druhému na návštevu, vzájomne vykonať návštevu: naše rodiny sa občas navštívia; s novými susedmi sme sa zatiaľ nenavštívili ▷ nedok. ↗ navštevovať sa
navštíviť -vi -via navštív! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (koho) ▶ prísť niekam, k niekomu a zotrvať tam istý čas s cieľom niekoho vidieť, pozdraviť, pobudnúť s niekým z priateľstva, z úcty, z povinnosti a pod., vykonať návštevu: n. rodičov, známych; neohlásene n. priateľa; Otec s maminkou odišli navštíviť poloslepú tetu. [J. Blažková]; Povedali sme si, že ťa navštívime. [P. Andruška] 2. (čo) ▶ prísť na isté miesto s cieľom niečo vidieť, spoznať, na niečom sa zúčastniť: n. jaskyňu, múzeum, mesto; katedrálu denne navštívi veľké množstvo turistov; jeho najvzdialenejšia navštívená krajina je Brazília; Zažiadalo sa mi vidieť všetko zblízka, aspoň v noci navštíviť známe miesta. [V. Šikula] 3. (koho, čo) ▶ prísť niekam, do nejakej inštitúcie, do nejakého zariadenia poskytujúceho isté služby, odbornú pomoc a pod.: n. lekára; osobne n. manželskú poradňu; navštívte našu novú predajňu; prezerať si naposledy navštívené internetové stránky; Hneď zajtra navštívi triednu učiteľku, poradí sa s ňou. [E. Farkašová] 4. kniž. (koho, čo) ▶ nepriaznivo, negatívne zasiahnuť, postihnúť, potrestať niečím: navštívilo ich nešťastie; Nič by sme nevedeli o jej bolesti, ktorá ju navštívila a zhltla. [M. Tomčík]; Teraz bolo stádočko znovu v nebezpečenstve, znovu navštívené protivenstvami. [V. Mináč] ▷ nedok. ↗ navštevovať
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
navštevovať p. chodiť 3
navštevovať p. navštíviť
navštíviť, -i, -ia dok.
1. (koho, čo) prísť niekam (k niekomu) na návštevu, urobiť návštevu: n. priateľ, príbuzných; Posledným miestom, ktoré mienil navštíviť, bola mestská tehelňa. (Ondr.) Raz pôjdem navštíviť južné more. (Smrek)
2. bibl. (koho, čo) postihnúť; potrestať niečím: Navštívil ho kašeľ. (Kuk.) Každý uteká z miest, ktoré boli epidémiou navštívené. (Tim.);
nedok. navštevovať, -uje, -ujú: n. školu, lepšie chodiť do školy
naščivovať p. navštevovať
naščivovať sa p. navštevovať sa
naštevuvať p. navštevovať
naštivuvať p. navštevovať
navštevovať nedok. (našťevuvať, našťivuvať, naśčivovac) 1. csl chodiť na návštevu: Ešťe ho aj ťeráz naščevujú (Sirk REV); Našťivuvali zme často roďinu maminkinéj strani (Bánovce n. Bebr.); Ten Janko nás tag rada našťevuvav a ždi nám volačo sméšné povedav (Lapáš NIT); naśčivovac kamaratoch (Remeniny GIR) F. Pánbo nás šeličím naščevuje (Bošáca TRČ) - postihuje, trestá; koho Pán Boh miluje, toho našťivuje (Králiky BB), keho Pán Boh miluje, teho krížom naščivuje (Zvončín TRN) - nešťastie, trápenie človeka zušľachťuje 2. nov. pravidelne chodiť do nejakého zariadenia (obyč. do školy): Staďe buďe našťevovad gimnáziju (Králiky BB); Už ma hnalo na službu, báraj som mal obecnú školu ešče povinne naščevuvat (Dol. Súča TRČ)
navštevovať sa nedok. (načťivuvať sa) vzájomne chodievať na návštevy, stretávať sa: Spolu sa f tej Braťislave, nuš praudaže sa načťivujú (Dol. Lehota DK); Tedi sa ľudzia više rodzinovaľi jako čiléj, naščivovaľi sa, hoscinovaľi sa, aj kec chudobno (Papradno PB)
navštíviť [-(v)ští-, -vščí-] dk 1. koho, čo prísť k niekomu al. niekam na návštevu: zhřešil sem, že sem nemocného nenavščívil (ASL 15. st); bratr nawsstiwil nass dom (SLIAČE 1586); nemohl sem toho pominutj, ze bich Wassy Mylost timto psanim nenawsstiwil (PERNEK 1618) že by som vám nenapísal; czechmagister mliny ma nawsstjwyti (CA 1676); Alexander Weliky nasstywyl ulapenych weznuw matku (MC 18. st) 2. náb koho čím, ako (o Bohu) prísť k niekomu, niekam s duchovným poslaním; (o sv. Duchu) zostúpiť na niekoho; obdariť niekoho niečím: (Boh) dary swymi mne nawsstywil (BAg 1585); Kryste, nawsstiw nás swú milosti (CC 1655); (Boh) nyevinnu krev rád nastsivi, ratuje tsloveka nudznoho (DŽ 1752); Pane, nawsstiwil sy zemi a obohatil sy gi (VP 1764); Duch swatj geho (sv. Martina) nastiwil pod spusobem ohnjweg gulj (Káz 18. st) 3. náb koho čím (o Bohu) postihnúť (chorobou, nešťastím ap.); potrestať: Jakub od Pana krizem nawsstiwen gest (ŽILINA 1598); Thomass morowau hluzow nawsstiweny, zesnul (RUŽOMBEROK 1601); Buch mystrowu z nemoczu, krizem a chorobu nawstywil (CA 1701); pan Buh y mne nawsstiwil welikou sskodou, kdiž sme wihorely (KRUPINA 1729); navštevovať [-všte-, -všče-, -(v)šti-, -šči-] ndk k 1: pritele ne w sstesty, než w geho nesstesty mass casto nawsstewowat (BV 1652); wogsko cisarske nas čzasto nasstiwuge, takze od psoti nikam nemozeme (NOVÁKY 1672); nassčiwugu sa dowculka podezrene nesslechetné domj (CP 1757); škodu trpime skrze panuw uradnikuw, kteri nas často naščivuju (ČIČMANY 1771 LP); zakazano gest towarisom w robotny den geden druheho nawcziwowaty (CA 1772); k 2: rač nas (Bože) milostiwe nawsstiwowati (RUŽOMBEROK 1601); kdiž dobry duch dussu nawsstiwuge, ta dussa poťessenj prigjmá (BlR 18. st); k 3: Bůh za hriechy nás navščevuje (ASL 1676); Buh pro hrichy križem nawsstewuge lidy (KK 1709); nawsstiwugem nepráwost otcúw na synoch (KB 1757) trestám deti za viny ich rodičov; navštevovávať frekv k 2: dwogim spusobem swé wolené nawsstěwowáwám, pokussenjm a potěssenjm (KO 1782); k 3: nech powážá wrchný pokuti, kterími Wšemohúcý nesprawedlníkuw nawštiwuwáwá (BN 1790)