naturalizmus -mu m. umel. smer 2. polovice 19. stor., kt. v rámci ideálu verne zachytiť javy zveličoval detail;
naturalista -u m. stúpenec naturalizmu;
naturalistický príd.: n. film;
naturalisticky prísl.: n. zobrazovať
naturalizmus -mu m.
naturalizmus -mu pl. N -my m. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. filoz. ▶ filozofický názor al. metodologická orientácia, ktoré k duševným a sociálnym javom a procesom pristupujú ako k súčastiam prírodného sveta: metafyzický, radikálny n.; filozofické systémy ovplyvnené naturalizmom 2. iba sg. umen. ▶ zobrazovací princíp, v ktorom má kľúčový význam príroda a prírodnosť: krajinársky, žánrový n. 3. iba sg. lit., div., výtvar. ▶ umelecký smer z druhej polovice 19. stor. neskrývane zobrazujúci skutočnosť aj s jej negatívami (chudobou, násilím, predsudkami, chorobou, sexom, špinou): francúzsky n.; odporca Zolovho naturalizmu; n. v tvorbe Jégého a Vámoša 4. ▶ spôsob, metóda priameho, neštylizovaného, drsného umeleckého zobrazenia skutočnosti: n. vyobrazenia krajiny; naturalizmy v dokumentárnom filme; brutalita hraničiaca s naturalizmom; záľuba v slovných a obrazových naturalizmoch; maľby sa vyznačujú naturalizmom; tvorba charakterizovaná narastajúcim naturalizmom; z niektorých naturalizmov behá mráz po chrbte 5. lit., lingv. ▶ drsný, hrubý výraz: autor používa naturalizmy; základom slušnej komunikácie je nepoužívať naturalizmy
naturalizmus -mu m. ‹l›
1. filoz. názor popierajúci nadprirodzené a pokladajúci prírodu za jediný a univerzálny princíp výkladu všetkých javov
2. v etickom zmysle požiadavka žiť v zhode s prírodou, odvodzovať mravné pojmy z prirodzených záujmov, potrieb, pudov a pod.; sociol. výklad spoločenských a dejinných fenoménov z faktorov prírodných, najmä biologických; náb. panteizmus; est. hrubý realizmus
naturalizmus, -mu m.
1. filoz. smer, ktorý pokladá prírodu za najvyššiu hodnotu;
2. úpadkový umelecký smer, ktorý sa snaží zachytiť iba vonkajšie znaky javov tak, že ich mechanicky kopíruje;
naturalista, -u m.
1. stúpenec naturalizmu;
2. hovor. prirodzene nadaný človek, samouk, naturista;
naturalistický príd.;
naturalisticky prísl.
naturalizmus m filozofický smer, kt. vychádza z prírody, stavia na ľudskom rozume a neuznáva zjavenie: fanatycky naturalistowé gsau tak hlaupj, že ani co by byl naturalismus neznagj (StN 1786)