naturalizmus -mu m. umel. smer 2. polovice 19. stor., kt. v rámci ideálu verne zachytiť javy zveličoval detail;
naturalista -u m. stúpenec naturalizmu;
naturalistický príd.: n. film;
naturalisticky prísl.: n. zobrazovať
naturalistický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
naturalistický [-t-] -ká -ké príd. 1. filoz. ▶ súvisiaci s naturalizmom, filozofickým názorom a metodologickou orientáciou, ktoré k duševným a sociálnym javom a procesom pristupujú ako k súčastiam prírodného sveta: naturalistická filozofia, teória; naturalistické chápanie človeka; n. omyl názor, ktorý na základe toho, že niečo existuje v prírode či v spoločnosti, vyvodzuje, že tento jav je morálny, správny; predstaviteľ naturalistickej školy 2. 2. st. -kejší ▶ (obyč. o umeleckej tvorbe) verne, neštylizovane, až drsne zobrazujúci skutočnosť, neskresľujúci: n. štýl filmu; naturalistické scény, zábery; naturalistické detaily; n. obraz bojov; naturalistické zobrazenie hrôz vojny; jeho nové dielo je ešte naturalistickejšie a realistickejšie 3. umen. ▶ založený na zobrazovaní skutočnosti so všetkými negatívnymi stránkami (chudobou, násilím, surovosťou, škaredosťou a pod.); charakteristický pre naturalizmus; vyznávajúci v širokom chápaní prírodu, prírodnosť; súvisiaci s naturalizmom: prvé naturalistické romány; silná naturalistická dráma; naturalistická ikonografia; výrazné naturalistické prvky, motívy
naturalistický príd. k naturalizmus, k naturalista: n. román;
naturalisticky prísl.: n. zobraziť
naturalistický p. naturalizmus
naturalizmus, -mu m.
1. filoz. smer, ktorý pokladá prírodu za najvyššiu hodnotu;
2. úpadkový umelecký smer, ktorý sa snaží zachytiť iba vonkajšie znaky javov tak, že ich mechanicky kopíruje;
naturalista, -u m.
1. stúpenec naturalizmu;
2. hovor. prirodzene nadaný človek, samouk, naturista;
naturalistický príd.;
naturalisticky prísl.