Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

natočiť dok.

1. nakrútiť (význ. 1 – 3): n. vlasy (na natáčky); n. exteriéry filmu; n. prejav, pieseň

2. naliať, načapovať: n. pivo, piva (do pohára)

3. takto naplniť: n. pohár (piva);

nedok. natáčať -a

// natočiť sa nakrútiť sa;

nedok. natáčať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
natočiť ‑í ‑ia dok.; natočiť sa

natočiť -čí -čia natoč! -čil -čiac -čený -čenie dok.


natočiť sa -čí sa -čia sa natoč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

natáčať -ča -čajú -čaj! -čal -čaný -čanie nedok. 1. (čo (na čo)) ▶ obkrúcaním navíjať na valcovitý predmet: n. si vlasy na natáčky, na prst; pekárky na trdlo natáčajú cesto, ktoré pečú nad otvoreným ohňom
2. (čo) ▶ kruhovitým pohybom okolo vlastnej osi dávať do požadovanej polohy; otáčaním nastavovať: n. reflektor, anténu; n. volant do zákruty; špeciálne zariadenie automaticky natáča solárne panely za slnkom
3. (čo (na čo)) ▶ pomocou snímacej techniky zaznamenávať obraz a zvuk na pamäťové médium, nakrúcať: n. film, videoklip, reklamu, zábavnú reláciu; žiaci natáčali vyučovanie na mobil; seriál sa natáčal v Taliansku; natáčanie ľúbostnej, bojovej scény; ponúkame natáčanie svadieb, spoločenských udalostí; kvalita videa je nízka, lebo bolo natáčané fotoaparátom
dok.natočiť


natočiť -čí -čia natoč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo na čo) ▶ obkrúcaním, obtáčaním navinúť na valcovitý predmet: n. si vlasy na natáčky; n. kábel na cievku; n. niť na vreteno
2. (čo (kam)) ▶ kruhovitým pohybom okolo vlastnej osi dať do inej, požadovanej polohy, pootočiť, otočiť: n. si monitor; n. anténu na iný vysielač; n. kolesá v smere šmyku; n. volant do zákruty; n. tvár k slnku; natočila k nemu hlavu; natočte trup do strany; dom natočený na východ
3. (čo) ▶ pomocou snímacej techniky zaznamenať obraz a zvuk na pamäťové médium, nakrútiť: n. film, videoklip, animovaný seriál; n. dokument o významnej osobnosti; reportérom sa podarilo n. exkluzívne zábery; príbeh natočený podľa skutočnej udalosti
4. (čo/čoho (do čoho)) ▶ pomocou čapovacieho zariadenia naplniť nádobu nápojom priamo zo suda, načapovať: n. pivo; n. vína do krčaha; A ak si dám niečo údené, natočím si za pohárik tohtoročného svätovavrineckého. [F. Malík]
nedok. k 1 – 3natáčať


natočiť sa -čí sa -čia sa natoč sa! -čil sa -čiac sa -čenie sa dok. (ku komu; ako) ▶ zostať na mieste, ale časťou tela sa kruhovitým pohybom mierne vychýliť z pôvodnej polohy, pootočiť sa, otočiť sa: natočte sa trochu doľava; natočil sa k nej a niečo jej pošepkalnedok.natáčať sa

nakrútiť 1. okrúcaním umiestniť na niečo • natočiť: nakrútila niť na cievku; natočila si vlasynavinúťnaviťnamotať (vinutím): navinula, namotala vlnu do klbkanasúkať (súkaním)

2. zachytiť na filmový pás al. video • natočiťnafilmovaťsfilmovať: nakrútili dobrý film; sfilmovaný románnasnímať: nasnímať niečo na video

3. zachytiť na zvukový pás al. platňu • natočiťnahrať: nakrútili, nahrali novú platňunaspievať (o piesňach): naspievala už viac piesní


natočiť 1. čapovaním napustiť • načapovaťnaliať: natočil, načapoval pivo do poháranamerať: nameral víno zo sudanabrať: krčmár nabral pálenky do džbánahovor. našenkovať

2. p. nakrútiť 1–3


navinúť zvíjaním dookola umiestniť na niečo • naviťnamotaťnakrútiťnatočiť: navinula, namotala vlnu do klbkanasúkaťnasnovaťnasnuť: nasúkala, nasnovala niť na cievku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

natočiť1, -í, -ia dok. (čo)

1. omotať, okrútiť okolo niečoho, nakrútiť, navinúť na niečo: n. niť na cievku; n. si vlasy;

2. zried. uviesť do chodu, spustiť (otočením kľuky): n. motor;

3. zried. nakrútiť: n. film;

nedok. natáčať1, -a, -ajú

natočiť2, -í, -ia dok. (čoho, čo) napustiť čapom: Do malého mieška natočila bieleho vína. (Kuk.);

pren. nabrať, načerpať (o tekutine): čím viac jej (krvi) natočiť z pŕs nepriateľa (Hviezd.);

nedok. natáčať2, -a, -ajú

natočiť3, -í, -ia dok. (čo) pootočiť, otočiť: n. trup vpravo;

nedok. natáčať3, -a, -ajú

natočiť5, -í, -ia dok. nár. (čo) predĺžiť pridaním (priviazaním) ďalšieho kusa: n. povraz;

nedok. natáčať4, -a, -ajú


natočiť4, -í, -ia dok. (čoho, čo) točením vyrobiť, urobiť viac predmetov: n. veľa súčiastok


točiť1, -í, -ia nedok.

1. (čo, čím, zried. i kým) uvádzať do kruhového pohybu, otáčať dokola, v oblúku, krútiť: t. koleso, t. v ruke paličkou, t. povrazom; t. kolotoč (Taj.); Flórik točil hlavou sem-tam. (Jaš.); pren. Od pol deci slivovice ho točí (Taj.) je opitý; včel. t. med vytáčať

hovor. t. s niekým vnucovať niekomu svoju vôľu, ovládať niekoho;

2. (čo) krútiť, skrúcať, stáčať: t. si fúzy, vlasy; pren. hovor. točil (reč) všelijako sa vyhováral;

3. (čo i bezpredm.) kruhovitými, točivými pohybmi zhotovovať, sústruhovať: t. súčiastky; t. na točovke, na sústruhu; Boli to najmä tĺky, aké točilihačavskí majstri. (Vans.)

4. (čo) na hrnčiarskom kruhu zhotovovať keramický al. hrnčiarsky tovar;

5. film. slang. (čo) nakrúcať, natáčať (obyč. film): t. film;

opak. točievať, -a, -ajú;

dok. k 1 zatočiť, k 2 stočiť i natočiť, k 3, 4 vytočiť, k 5 natočiť

|| točiť sa

1. robiť kruhový pohyb, pohybovať sa okolo svojej osi, otáčať sa, krútiť sa: koleso sa točí, zem sa točí; Točili sme sa na mieste. (Tat.) Celá izba točila sa so mnou. (Bodic.); pren. Jej myšlienky nemali taký rozsah, točili sa v menšom kruhu. (Švant.) Od pol deci slivovice sa točí (Taj.) je opitý; pren. hovor. svet sa točí ďalej život ide ďalej;

pren. hovor. expr. tancovať: Mládež točila sa ešte rezko. (Lask.)

hlava sa mu točí, točí sa mu v hlave, svet sa s ním točí má závrat; hovor. Ach, barónka, nevieš, ako sa svet točí (Jaš.) čo sa vo svete deje.

2. meniť smer v oblúku, zahýnať, stáčať sa; krútiť sa: chodník, cesta, rieka sa točí;

3. zried. (okolo čoho, po čom) ovíňať sa, obtáčať sa; pren. Kol’ hlavenky žltý vlas sa točí. (Vaj.) Brázdy sčerené sa ako veniec točia po čele planéty. (Rúf.)

4. hovor. (okolo koho, čoho) čulo sa pohybovať, usilovne pracovať okolo niečoho; venovať niekomu, niečomu pozornosť: t. sa okolo domu, okolo sporáka, okolo kuchyne; Jera sa točí svižne okolo stola. (Kuk.); točil sa okolo žien;

5. hovor. (okolo koho, čoho) byť zameraný na niekoho a). niečo, stále sa vracať k niečomu: reč sa točí okolo určitej otázky; Jeho túžby a sny sa točili len okolo jeho otčiny. (Jégé); rozhovor sa točí okolo nej;

opak. točievať sa;

dok. k 1 zatočiť sa, k 2 stočiť sa i zatočiť sa

natočiť dok.
1. namotať, navinúť, nakrútiť: Šeckú tú bablnu son natočila do jenného klpka (Lapáš NIT)
2. gem predĺžiť priviazaním ďalšieho kusa: Aš či krátkí motús, tak si natoš (Brusník REV); Totod motúz buďe krátki, tag ho misímo natošiťi (Kokava n. Rim. RS)
3. csl naplniť čapovaním, stočiť, načapovať: Zo suda sa natočilo víno rouno do fľáš (Hor. Lehota DK); Krčmár ím natočiu̯ po krígľi piva (Králiky BB); Natoč trocha teho vínka! (V. Rovné BYT); Natodž mi eśči jedno pivo a potim zaplacim (Prešov)

natáčať p. natočiť


natočiť dk
1. nakrútiť, navinúť: supertorquere: nakrutiti, natočiti, nawynauti (PD 18. st)
2. čoho (o alkohol. nápojoch) načapovať niečo: wina za gednu halbu natocžila (KRUPINA 1675); pywa sobe natočyly (ŽILINA 1693); haurito e dolio vinum, cerevisiam: natoč wjna, piwa (PD 18. st)
3. čo (o nádobe) naplniť tekutinou: Bartholomeg (vína) natočjl flassku (PoP 1723-24); wezmi žbanek a natoč do neho od teg krawy moča (HK 18. st); natáčať ndk k 1: supratorquere: natáčeti (PD 18. st); k 2: e dolio trahere: natáčeti (PD 18. st)

natočiť natočiť
alebo natočí na dosiahnutie ou tournée pour atteindre

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu