natočiť1, -í, -ia dok. (čo)
1. omotať, okrútiť okolo niečoho, nakrútiť, navinúť na niečo: n. niť na cievku; n. si vlasy;
2. zried. uviesť do chodu, spustiť (otočením kľuky): n. motor;
3. zried. nakrútiť: n. film;
nedok. natáčať1, -a, -ajú
natočiť2, -í, -ia dok. (čoho, čo) napustiť čapom: Do malého mieška natočila bieleho vína. (Kuk.);
pren. nabrať, načerpať (o tekutine): čím viac jej (krvi) natočiť z pŕs nepriateľa (Hviezd.);
nedok. natáčať2, -a, -ajú
natočiť3, -í, -ia dok. (čo) pootočiť, otočiť: n. trup vpravo;
nedok. natáčať3, -a, -ajú
natočiť5, -í, -ia dok. nár. (čo) predĺžiť pridaním (priviazaním) ďalšieho kusa: n. povraz;
nedok. natáčať4, -a, -ajú
natočiť4, -í, -ia dok. (čoho, čo) točením vyrobiť, urobiť viac predmetov: n. veľa súčiastok
točiť1, -í, -ia nedok.
1. (čo, čím, zried. i kým) uvádzať do kruhového pohybu, otáčať dokola, v oblúku, krútiť: t. koleso, t. v ruke paličkou, t. povrazom; t. kolotoč (Taj.); Flórik točil hlavou sem-tam. (Jaš.); pren. Od pol deci slivovice ho točí (Taj.) je opitý; včel. t. med vytáčať
● hovor. t. s niekým vnucovať niekomu svoju vôľu, ovládať niekoho;
2. (čo) krútiť, skrúcať, stáčať: t. si fúzy, vlasy; pren. hovor. točil (reč) všelijako sa vyhováral;
3. (čo i bezpredm.) kruhovitými, točivými pohybmi zhotovovať, sústruhovať: t. súčiastky; t. na točovke, na sústruhu; Boli to najmä tĺky, aké točilihačavskí majstri. (Vans.)
4. (čo) na hrnčiarskom kruhu zhotovovať keramický al. hrnčiarsky tovar;
5. film. slang. (čo) nakrúcať, natáčať (obyč. film): t. film;
opak. točievať, -a, -ajú;
dok. k 1 zatočiť, k 2 stočiť i natočiť, k 3, 4 vytočiť, k 5 natočiť
|| točiť sa
1. robiť kruhový pohyb, pohybovať sa okolo svojej osi, otáčať sa, krútiť sa: koleso sa točí, zem sa točí; Točili sme sa na mieste. (Tat.) Celá izba točila sa so mnou. (Bodic.); pren. Jej myšlienky nemali taký rozsah, točili sa v menšom kruhu. (Švant.) Od pol deci slivovice sa točí (Taj.) je opitý; pren. hovor. svet sa točí ďalej život ide ďalej;
pren. hovor. expr. tancovať: Mládež točila sa ešte rezko. (Lask.)
● hlava sa mu točí, točí sa mu v hlave, svet sa s ním točí má závrat; hovor. Ach, barónka, nevieš, ako sa svet točí (Jaš.) čo sa vo svete deje.
2. meniť smer v oblúku, zahýnať, stáčať sa; krútiť sa: chodník, cesta, rieka sa točí;
3. zried. (okolo čoho, po čom) ovíňať sa, obtáčať sa; pren. Kol’ hlavenky žltý vlas sa točí. (Vaj.) Brázdy sčerené sa ako veniec točia po čele planéty. (Rúf.)
4. hovor. (okolo koho, čoho) čulo sa pohybovať, usilovne pracovať okolo niečoho; venovať niekomu, niečomu pozornosť: t. sa okolo domu, okolo sporáka, okolo kuchyne; Jera sa točí svižne okolo stola. (Kuk.); točil sa okolo žien;
5. hovor. (okolo koho, čoho) byť zameraný na niekoho a). niečo, stále sa vracať k niečomu: reč sa točí okolo určitej otázky; Jeho túžby a sny sa točili len okolo jeho otčiny. (Jégé); rozhovor sa točí okolo nej;
opak. točievať sa;
dok. k 1 zatočiť sa, k 2 stočiť sa i zatočiť sa