Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

natisnúť -e -ú -sol dok.

1. natlačiť, napchať, vtlačiť: n. veci do kufra, ľudí do vagóna

2. nanútiť, vnútiť: n. dieťaťu jedlo, dievčaťu ženícha;

nedok. natískať -a

// natisnúť sa:

1. n-li sa do auta, do očí sa mu n-li slzy, n-lo sa tam ľudí

2. n. sa niekomu za spoločníka, do rodiny;

nedok. natískať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
natisnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.; natisnúť sa

natisnúť sa -sne sa -snú sa -sni sa! -sol sa -sla sa -snúc sa -snutý -snutie sa dok.


natisnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok.

natískať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. (komu čo) ▶ nátlakom pôsobiť, aby niekto niečo prijal, urobil; syn. nútiť, vnucovať, vtískať: n. ľuďom, okoliu svoje predstavydok.natisnúť


natískať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. (komu (do čoho); ø) ▶ (o javoch) nástojčivo sa ponúkať, objavovať sa, vynárať sa: natíska sa otázka, čo robiť; tu sa natíska viacero odpovedí; logicky sa natíska jediné riešenie; do mysle sa mi natískajú matkine slová; začali sa mi n. desivé predstavy; Čo srdce azda iba tuší, to sa už zmyslom natíska. [J. Buzássy]; Jej vety sa mi natískali ako odpovede v kvíze. [M. Hvorecký]
2. (komu (do čoho)) ▶ nasilu si chcieť získať niečiu priazeň, pozornosť, vnucovať niekomu svoju prítomnosť; syn. vnucovať sa, nanucovať sa, vtískať sa: n. sa niekomu do rodiny; nechcem sa nikomu n.; Vždy sa im natískal a oni mu dovoľovali s nimi chodiť, pretože im nosil slaninu. [J. Blažková]; Prestal som sa mu natískať do priateľstva a pripomínať mu naše prvé stretnutie. [L. Ťažký]
dok.natisnúť sa


natisnúť sa -sne sa -snú sa -sni sa! -sol sa -sla sa -snúc sa -snutý -snutie sa dok. 1. (kam) ▶ s námahou, s použitím tlaku, obyč. vo väčšom počte sa dostať do malého priestoru al. tesne k niečomu al. do tesnej blízkosti niekoho; syn. natlačiť sa: šiesti sme sa natisli do jedného auta; všetci sa zbehli, natisli sa dookola; bol natisnutý na skle; Pobehli sme, zabudli sme, že sme si dali sľub chodiť pešo, a natisli sme sa do vagóna k lesným pracujúcim. [J. Satinský]; Niektoré [vtáčie druhy] prespávajú spoločne v menších skupinkách natisnuté tesne vedľa seba, aby sa hriali. [Sme 2010]
2. (komu (do čoho)) ▶ (o javoch) nástojčivo sa ponúknuť, objaviť sa, vynoriť sa: do sŕdc sa nám natisla radosť; slzy sa jej natisli do očí chcelo sa jej plakať; pred oči sa jej natisol obraz jej detí; mnohým sa natisne otázka: čo robiť?; Do mysle sa mu odrazu natisli slová z knihy, ktorú mu kedysi darovala Veronika: Ubiehajú dni, ubiehajú roky. [K. Lászlová]
3. (komu (do čoho)) ▶ nasilu si chcieť získať niečiu priazeň, pozornosť, vnútiť niekomu svoju prítomnosť; syn. vnútiť sa, nanútiť sa, vtisnúť sa: n. sa niekomu do rodiny; My sme sa ti natisli, či ty nám? [A. Hykisch]
nedok. k 2, 3 natískať sa


natisnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok. 1. (čo, koho (do čoho; na čo)) ▶ silou, tlakom, násilím niekam dostať väčšie množstvo predmetov al. ľudí; syn. natlačiť, napchať: všetkých nás natisli do jednej izby; natisla som kvety do vázy; všetko chcel n. do jedného kufra; postele boli natisnuté jedna na druhej; neos. Najväčšie nebezpečenstvo je vtedy, keď sa loď prevráti a chlapcov natisne na kameň. [Sme 1993] pritisne, pritlačí
2. (komu čo) ▶ nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo prijal, urobil; syn. vnútiť, nanútiť, vtisnúť: n. niekomu svoje predstavy, názory; chcieť n. niekomu zvyky, kultúru; natisol mi peniaze; nasilu som jej lyžičkou natisla jedlo
nedok. k 2natískať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadiktovať mocensky predložiť ako príkaz • nariadiťprikázať: kolonizátori nadiktovali krajine nové zákonypredpísať (písomne): predpísať nové pravidlánanútiťvnútiťnatisnúťnaoktrojovať (násilím nadiktovať): nanútil, naoktrojoval mu svoju vôľuobyč. pejor. nadekrétovať (administratívne nadiktovať): vedenie podniku nadekrétovalo zvýšenie výrobyzried. vdiktovať


nanútiť nútením spôsobiť prijatie al. vykonanie niečoho • vnútiť: nanútil, vnútil podriadeným novú úlohunatisnúťvtisnúť: natisla synovi obednariadiťnadiktovaťvdiktovať (nanútiť príkazom): nariadili žiakom priniesť starý papier; nadiktovali vodičom nové predpisynaimputovaťnaoktrojovaťpejor. nadekrétovať (nanútiť niečo, čo vzbudzuje odpor): chceli ľuďom naoktrojovať vlastný názornasugerovaťvsugerovať (nanútiť sugesciou): vsugeroval mu myšlienku, že musí odísťfraz. expr.: nabiťnatĺcť do hlavy (niekomu niečo)


natisnúť 1. p. natlačiť 1 2. p. nanútiť


natlačiť 1. tlačením umiestniť • natisnúťnapchať: natlačila veci do kufra; natisla knihy na policenadieťnadiať (veľmi natlačiť): nadetá perinavtlačiťvtisnúťvprataťvopchať (natlačiť dovnútra): vpratal všetky veci do vrecákexpr.: naprataťnapraťnatrieskaťnatĺcťnadusiťnapáckaťnabiťnagniaviťhovor. expr. nadžgať: nabila, natrieskala šatstvo do skrine; nagniavil do jám všetok odpad; natĺkol mu hlúposti do hlavyponatláčaťpovtláčaťponapchávaťponadievaťponabíjaťhovor. expr. ponadžgávať (postupne, viac vecí)

2. tlačou rozmnožiť • vytlačiť: natlačili, vytlačili nové plagátydotlačiť (dodatočne natlačiť): dotlačili viac exemplárov


prepchať 1. dostať cez niečo úzke, tesné • prestrčiť: prepchať, prestrčiť ruku cez škáruprevliecťpretiahnuť: cez dierku pretiahnuť, prevliecť šnúrky do topánokpretlačiťpretisnúť: pretlačiť, pretisnúť skriňu cez úzky otvorprestoknúť: cez ucho hrnca prestokla drúk

2. tlačením, pchaním príliš naplniť • preplniť: prepchať perinu perímexpr. nabiťnatrieskať: nabiť, natrieskať kufor šatstvomnatlačiťnapchaťnatisnúť (nad únosnú mieru): ľudia natlačení, natisnutí v električke; vrece napchaté handramizanosiťzahádzať (hádzaním, nosením pokryť, naplniť): stôl zanosený, zahádzaný knihami


stisnúť sa silou, tlakom sa dať k sebe, dovedna • stlačiť sazovrieť sa: ľudia sa stisli, stlačili do hlúčika; päste sa zovrelistiahnuť sa: srdce, hrdlo sa stiahlo, zovrelopostískať sapotískať sapostláčať sa (postupne): Postláčajte, postískajte sa ešte trocha ďalej!natlačiť sanatisnúť sanapchať sa (tlačením sa umiestniť): do komôrky sa natlačili, natisli, napchali všetciutisnúť sa: Utisnite sa k sebe!stúliť sa: hlavy sa stúlili do kôpky


vopchať sa 1. expr. (o človeku) dostať sa do niečoho, dovnútra, niekam s istým úsilím • expr.: strčiť savstrčiť savliezťzaliezť: vopchal sa do dverí, strčil sa, zaliezol pod perinuvtisnúť savtlačiť sazried. vtiesniť sa (s väčším úsilím): vtlačil sa do kútavtesnať sa: do auta sa vtesnali šiestiexpr.: vpichnúť sašuchnúť savšuchnúť saštúriť savštúriť sa (rýchlo): všuchol sa dnuvsunúť sa (pomaly) • zried. vsuť sa (Hviezdoslav): vsunul sa pod posteľnatisnúť sanatlačiť saexpr.: vteperiť sanapchať savtrepať savpratať sa (vo väčšom množstve): všetci sa vtrepali, napchali do člnakniž. zastar. všantročiť sa: hocikto sa môže všantročiť do domu

p. aj vojsť

2. p. vliezť 1 3. p. zmestiť sa


votrieť sa pretvárkou, lesťou vnútiť niekomu svoju prítomnosť • expr. vtrieť sa: votrel sa, vtrel sa do cudzej spoločnostivnútiť savtisnúť sanatisnúť savtlačiť sa (nasilu sa votrieť): vtisli sa, natisli sa im do domuexpr. nanominovať sa: nanominoval sa k nim na tri dniexpr.: vdrať savodrať savdrieť savodrieť sa (prudko, dravo sa votrieť): vodral sa, vodrel sa medzi nichvlúdiť sa (nenápadne sa votrieť): vlúdil sa do jej rodinného kruhu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

natisnúť, -ne, -nú, -sol dok.

1. (koho, čo) natlačiť, vtlačiť niekam: Len tam nás vedia toľko natisnúť do vagónov. (Kuk.)

2. (komu čo, koho) nanútiť, vnútiť: n. niekomu tovar; Nechceli prijať natisnutého im maďarského kňaza. (Škult.);

nedok. k 2 natískať1, -a, -ajú

|| natisnúť sa

1. obyč. neos. vniknúť, vtlačiť sa, natlačiť sa niekam: Do prednej izby natisne sa ľudí. (Heč.) Natislo sa plné kupé dymu. (Kuk.) Do očú natisli sa mu slzy. (Tim.)

2. (komu) vnútiť sa, votrieť sa: n. sa niekomu za priateľa;

nedok. k 2 natískať sa


tískať, -a, -ajú i tiskať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo. zried. i bezpredm.) posunovať pred sebou, tisnúť, tlačiť: Kôš čriev tískal pred sebou. (Záb.); tiskať vozík (Heč.); tískajúc jedna druhú (Hviezd.); Stará mať tískala ta, preč, preč od toho. (Taj.)

2. (koho) byť nepohodlný, tesný niekomu al. váhou doliehať na niekoho, omínať, tlačiť: topánky (ho) tískajú; [kameň] ma tíska (J. Kráľ);

3. (čo do čoho) vtláčať, tlačiť, tisnúť: Začal tískať do zapekačky tabak. (Hor.) Akoby tekvicu tiskal do vody. (Vans.);

dok. k 3 natískať i natisnúť

|| tískať sa i tiskať sa

1. hromadiť sa na malom priestore, tlačiť sa, tisnúť sa: Obecenstvo stratilo hlavu, začalo sa tiskať. (Vaj.) Tiskali sa pred ním mladí, starí. (Jil.)

2. expr. prenikať, tlačiť sa, predierať sa, tisnúť sa: Úzky oblôčik v stene, cezeň sa svetlo tíska. (Vaj.);

dok. k 1 natisnúť sa


tisnúť, -ne, -nú, tisol nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) posunovať (pred sebou), tískať, tlačiť: t. vozík, bicykel; Tisne ho [Petra] k dverám. (Stod.) Tisneme do pretrhnutia, ale všetko bez výsledku. (Taj.); pren.: [Búroš] súhlasil s mnohým, čo tislo človečenstvo napred. (Jégé); hovor. t. niekoho al. niečo do popredia vyzdvihovať;

2. (koho, čo, k čomu, ku komu, na čo, na koho, o čo, o koho) vyvíjaním tlaku pritláčať, pritískať, tlačiť: Tisne líčko ku poduške. (Šolt.) Tisne chlapča k sebe. (Ráz.-Mart.) Tisne obe ruky na hruď. (Tim.) Tisol horúcu hlavu o železo vyhýbadla. (Vaj.)

3. (čo do čoho, na čo) nasilu dávať, vtláčať, tlačiť, vtískať: Tisol mu päť grajciarov do dlane. (Taj.) V žilách sa mi rozliala slabosť zmiešaná s neznámou nežnosťou, ktorá mi tisla slzy do očú. (Zúb.) Pery Eline tisli na zožltnuté listy starej knižočky čisté bozky. (Vaj.) Čo ma vždy s tou Ančou tisnú do rovnej čiary? (Tim.) prirovnávajú.

mechúr do vody t. zbytočne sa namáhať; hlavu tisnúť do piesku (Kuk.) nechcieť vidieť skutočnosť;

4. (čo) stískať, zvierať: Chytil Ondreja za ruku a vrele mu ju tisol. (Kuk.) Cigán tisol husle bradou, až jačali. (Kal.) Otcovsky nám dlaň tisne. (Len.)

5. (koho, čo) nútiť k niečomu, natískať, vnucovať niekomu niečo. tlačiť niekoho do niečoho: Treba ich tisnúť do všetkého. (Tim.) (Težaka) treba viesť k dobrému, tisnúť neraz i nasilu. (Kuk.) Ako začali tú maďarčinu tisnúť, zostával s deťmi do dvanástej. (Taj.);

dok. k 2 pritisnúť;

k 3 vtisnúť;

k 4 stisnúť;

k 5 natisnúť

|| tisnúť sa

1. s námahou al. násilím sa niekam dostávať, tlakom si vynucovať priestor, tlačiť sa niekam, predierať sa, prenikať: Gajdošík sa tisol stále vpred. (Ondr.) [Chlapci] sa tisli ku dverám. (Min.) Fialky tisli sa zo zeme. (Vaj.) Fúziky sa mu tisnú (Taj.); pren. Tisne sa mi do známosti (Bedn.) vtiera. Čo sa ten človek tisne do mojich veci (Jégé) starie.

slová sa mu tisli na jazyk chcel niečo povedať; otázka sa mu tisla na jazyk, na pery chcel sa spýtať; myšlienka sa mu tisne do hlavy (do umu) stále na niečo myslí; slzy sa mu tisnú do očí chce sa mu plakať; kniž. t. sa do popredia a) snažiť sa získať vedúce postavenie; b) vyzdvihovať svoju osobu; krv sa mu tisla do tváre (Ondr.) červenal sa; expr. už sa mi (niečo) nosom tisne (Jes.) už mám (niečoho) dosť, nechcem už (niečo);

2. (ku komu, k čomu) pritláčať sa, tlačiť sa, pritískať sa, túliť sa: Na parkete sa tisli k sebe páriky. (Štef.) Uličky so záhradami sa útulne tisnú k sebe. (Greg.) Zvieratá sa tisnú jedno k druhému. (Tat.)

3. byť pokope na malom priestore, tiesniť sa, tlačiť sa: Ženy sa tisnú okolo postele. (Ráz.) [Ľudia] sa tisli okolo stolov. (Bedn.) Dužičanom sa odnechcelo tisnúť sa v otcovských hlinených chalupách. (Tat.);

dok. k 2 pritisnúť sa, k 3 natisnúť sa

natisnúť i naťisknúť dok. strsl, zsl natlačiť, vtlačiť, napchať niekam: Do vrážou sa mi piesku naťislo (Blatnica MAR); Šeckú tú kaššu naťiskli do jennéj hurki, teda čreva (Lapáš NIT)

natisnúť [-tisk-] dk
1. (silno) vtlačiť, vtisnúť na niečo al. do niečoho: imprimere, multum premere: natisknauti (PD 18. st)
2. čoho napchať, natlačiť: natiskli, čvo mohli unésti, do tanister dukátúw (ASL 1781); natískať, natiskovať ndk
1. tlačiť, tisnúť, vtláčať: presso: stjskám, natjskám, stláčám (KS 1763); hrušku stinali a nasilim na čelinecz natiskaly (BLAŽOVCE 1772); imprimere: natiskowati (PD 18. st)
2. koho robiť nátlak, naliehať, dorážať na niekoho; sužovať, trápiť: aby ma pastorkina Madusska mogu manzelku nenatiskala strany ziem, nebo ona gesste za ziwota matky swogeg poradne odprawena (KRUPINA 1639); Walentowie Mateg mne ustawične skrze penezi natiskal (BREZOVÁ p. B. 1676); národ cýzý mne welice prenasleduge, sužuge, natyska (SK 1697) utláča
3. koho, čo nanucovať, nútiť: Babussa Cybulkowa ma Lacykowy do trich lyet swobodu daty. Aby ho w tom nenatiskala, co se doticze po trech letech (OČOVÁ 1589); co skrity ma, neprodawa se swjm pred wssemy, ale ukrjwa, nenatiska (KoB 1666); natisnúť sa dk dlho a veľa sa natlačiť: diu multumque premere: natisknauti se (PD 18. st); natískať sa ndk ku komu, čomu, na čo nanucovať sa, vnucovať sa niekomu al. niekam: žadosty sláwy, ku ktereg z chwálu se natyskass (PT 1778); abi katolickj knezi, gestli powolanj nebudu, k nemocnim evangelikom se nenatiskaly (PONIKY 1782); mezy tim časem počal se stawati giny na funtussi tom Sziragi Gregor, a tak ga se wiceg na neho natiskaty nemužem (M. KAMEŇ 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu