natískať1, natískať sa p. natisnúť1, natisnúť sa
natískať2, -a, -ajú dok. (čo, čoho) natlačiť: Otvorí pokladnicu a natíska si do vrecka bankoviek. (Ráz.)
natisnúť, -ne, -nú, -sol dok.
1. (koho, čo) natlačiť, vtlačiť niekam: Len tam nás vedia toľko natisnúť do vagónov. (Kuk.)
2. (komu čo, koho) nanútiť, vnútiť: n. niekomu tovar; Nechceli prijať natisnutého im maďarského kňaza. (Škult.);
nedok. k 2 natískať1, -a, -ajú
|| natisnúť sa
1. obyč. neos. vniknúť, vtlačiť sa, natlačiť sa niekam: Do prednej izby natisne sa ľudí. (Heč.) Natislo sa plné kupé dymu. (Kuk.) Do očú natisli sa mu slzy. (Tim.)
2. (komu) vnútiť sa, votrieť sa: n. sa niekomu za priateľa;
nedok. k 2 natískať sa
tískať, -a, -ajú i tiskať, -á, -ajú nedok.
1. (koho, čo. zried. i bezpredm.) posunovať pred sebou, tisnúť, tlačiť: Kôš čriev tískal pred sebou. (Záb.); tiskať vozík (Heč.); tískajúc jedna druhú (Hviezd.); Stará mať tískala ta, preč, preč od toho. (Taj.)
2. (koho) byť nepohodlný, tesný niekomu al. váhou doliehať na niekoho, omínať, tlačiť: topánky (ho) tískajú; [kameň] ma tíska (J. Kráľ);
3. (čo do čoho) vtláčať, tlačiť, tisnúť: Začal tískať do zapekačky tabak. (Hor.) Akoby tekvicu tiskal do vody. (Vans.);
dok. k 3 natískať i natisnúť
|| tískať sa i tiskať sa
1. hromadiť sa na malom priestore, tlačiť sa, tisnúť sa: Obecenstvo stratilo hlavu, začalo sa tiskať. (Vaj.) Tiskali sa pred ním mladí, starí. (Jil.)
2. expr. prenikať, tlačiť sa, predierať sa, tisnúť sa: Úzky oblôčik v stene, cezeň sa svetlo tíska. (Vaj.);
dok. k 1 natisnúť sa